Učiteľský úrad Cirkvi znamená, že Boh v dejinách zjavenú pravdu o sebe udržiava a hlása skrze Cirkev, ktorá má od neho autoritu vyhlasovať, ktoré učenie je pravé a ktoré je falošné. To sa primárne deje cez biskupov, čiže nástupcov apoštolov. Je veľmi dôležité si uvedomiť, že Cirkev nevyhlasuje nové učenie, učiteľský úrad Cirkvi je tu na to, aby počas celých dejín autoritatívne poukazoval na jediné pravé učenie ktoré bolo Bohom odovzdané v svojej plnosti už v apoštolských časoch. A je na Bohu, aby zaistil, že sa tento učiteľský úrad nikdy neodchýli od pravdy.
Tento článok prezentuje dva argumenty pre existenciu tohto úradu.
Apoštolské nástupníctvo
Tento argument sa dá zhrnúť do nasledujúcich troch bodov:
1) Ježiš odovzdal hlásanie pravého učenia od jeho nanebovstúpenia až ku druhému príchodu Cirkvi
2) Cirkev sa dá počas celých dejín identifikovať podľa toho, že je zhromaždená okolo nástupcov apoštolov – biskupov
3) Preto Cirkev ktorá je zhromaždená okolo nástupcov apoštolov bude vždy hlásať pravé učenie tak, ako jej to Ježiš prisľúbil
Ježiš odovzdal hlásanie pravého učenia Cirkvi
1) Cirkev je zodpovedná za hlásanie pravého učenia
„Choďte teda a získavajte mi učeníkov vo všetkých národoch a krstite ich v mene Otca i Syna i Svätého Ducha a naučte ich zachovávať všetko, čo som vám prikázal. A hľa, ja som s vami po všetky dni až do konca sveta.“ Mt 28:19-20
„Choďte do celého sveta a hlásajte evanjelium všetkému tvorstvu.“ Mt 16:15
„A on [Ježiš v Cirkvi] ustanovil jedných za apoštolov, iných zasa za prorokov a iných za zvestovateľov evanjelia, iných ustanovil za pastierov a učiteľov, aby pripravovali svätých na dielo služby, na budovanie Kristovho tela, až kým všetci nedospejeme k jednote viery a poznania Božieho Syna“ Ef 4:11-13
„Boh chce, aby sa teraz kniežatám a mocnostiam v nebesiach skrze Cirkev ohlasovala mnohotvárna múdrosť Boha“ Ef 3:10
V Cirkvi teda musí byť vždy až do skončenia sveta možné nájsť pravé kresťanské učenie, ináč by jej úloha ohlasovať pravé kresťanstvo celému svetu, ako aj všetkým ľuďm ktorí sa v budúcnosti narodia, nemohla byť naplnená.
2) V Cirkvi pôsobí Duch Svätý
„Tak totiž ako je jedno telo a má mnoho údov, a všetky údy tela, hoci je ich mnoho, tvoria jedno telo, tak aj Kristus. Veď my všetci sme boli pokrstení jedným Duchom v jedno telo, či Židia alebo Gréci, či otroci alebo slobodní; a všetci sme boli napojení jedným Duchom.“ 1 Kor 12:12-13
Cirkev je jednotne spojená Duchom Svätým. Jednou z úloh Ducha Svätého je učiť pravdu:
„A ja budem prosiť Otca a on vám dá iného Tešiteľa, aby bol s vami až naveky — Ducha pravdy, ktorého svet nemôže prijať, pretože ho nevidí, ani nepozná. Vy ho poznáte, veď zostáva pri vás a bude vo vás.“ Jn 14:16-17
„Tešiteľ, Duch Svätý, ktorého pošle Otec v mojom mene, ten vás naučí všetko a pripomenie vám všetko, čo som vám hovoril.“ Jn 14:26
Ak by celá Cirkev hlásala blud, znamenalo by to, že Duch Svätý zlyhal vo svojej úlohe. Keďže to sa nemôže stať, znamená to, že Cirkev sa nikdy nemôže celá pomýliť.
3) Cirkev je Kristovým telom
„Jeho [Ježiša] však, ako hlavu nad všetkým, dal Cirkvi, ktorá je jeho telom, plnosťou toho, ktorý napĺňa všetko vo všetkom.“ Ef 1:22-23
„Tak totiž ako je jedno telo a má mnoho údov, a všetky údy tela, hoci je ich mnoho, tvoria jedno telo, tak aj Kristus. Veď my všetci sme boli pokrstení jedným Duchom v jedno telo, či Židia alebo Gréci, či otroci alebo slobodní; a všetci sme boli napojení jedným Duchom.“ 1 Kor 12:12-13
„Lebo ako v jednom tele máme mnoho údov, ale všetky údy nekonajú tú istú činnosť, tak sme mnohí jedno telo v Kristovi, ale jednotlivo sme si navzájom údmi.“ Rim 12:4-5
Ježiš o sebe povedal: „Ja som cesta, pravda i život.“ Jn 14:6
Ak by sme chceli tvrdiť, že celá Cirkev hlása blud, tak by sme tvrdili, že telo sa muselo oddeliť od hlavy, čo je nemožné, pretože hlava vedie telo, telo nemôže samo o sebe ísť proti hlave. Preto je nutné, aby Cirkev vždy hlásala pravé učenie, a tak bola v jednote s Ježišom.
4) Cirkev je nepremožiteľná
Ak by celá Cirkev začala hlásať blud, znamenalo by to, že duchovne umrela, teda premohli by ju brány podsvetia, čo je v rozpore s Ježišovým prísľubom: „Ty si Peter a na tej skale postavím svoju Cirkev a brány podsvetia ju nepremôžu.“ Mt 16:18
5) Cirkev je stĺp a opora pravdy
A rovnako by nebolo pravdivé, že apoštol Pavol v 1 Tim 3:15 o Cirkvi napísal, že je „stĺpom a oporou pravdy“ Keďže Cirkev je stĺp a opora pravdy, pravda sa v nej musí vždy nachádzať.
Cirkev sa dá vždy identifikovať podľa príslušnosti ku biskupom
Tento bod je dokázaný v článku Pravá Cirkev je spoločenstvo okolo apoštolov a biskupov.
Preto Cirkev okolo biskupov bude vždycky hlásať pravé učenie
Musíme teda nevyhnutne dospieť ku záveru, že keďže Ježiš prisľúbil, že Cirkev bude vždy hlásať pravé učenie, a Cirkev dnes môžeme rozpoznať podľa toho, že je okolo biskupov, logicky z toho vyplýva, že Ježiš dáva pozor na to, aby táto Cirkev okolo biskupov vždy hlásala pravé učenie.
Jednota Cirkvi v učení
Tento argument sa dá rozdeliť do nasledujúcich štyroch bodov:
1) Cirkev ktorá je založená Bohom v sebe musí potláčať akékoľvek rozdelenia, predovšetkým čo sa týka pravosti náuky
2) Jediný spôsob z logického hľadiska akým sa dajú rozdielne učenia potlačiť, je nejaká žijúca autorita, ktorá vyhlási, ktoré učenie je pravé
3) V Novom Zákone vidíme, že o jednotu Cirkvi z hľadiska učenia sa starali apoštoli ktorí ku tomu využívali svoju autoritu
4) Keďže ale z logického hľadiska Cirkev môže zostať jednotná v pravom učení iba ak ju spravuje žijúca autorita, apoštoli ustanovili biskupov, svojich nástupcov, ktorý sa o Cirkev starali po ich smrti, a títo zase ustanovili ďaľších nástupcov a tak to pôjde až do konca sveta, preto ich vieme v katolíckej Cirkvi identifikovať aj dneska ako autority v otázke pravého kresťanského učenia.
Rozdelenia v Cirkvi
„Neprosím však len za nich, ale aj za tých, ktorí skrze ich slovo uveria vo mňa; aby všetci boli jedno, ako ty, Otče, si vo mne a ja v tebe, aby aj oni boli v nás, aby svet veril, že si ma ty poslal. A slávu, ktorú si dal mne, dal som ja im, aby boli jedno, ako sme my jedno – ja v nich a ty vo mne, aby boli tak dokonale jedno, aby svet poznal, že si ma ty poslal a zamiloval si si ich tak ako mňa.“ Jn 17:20-23
„Ak je nejaké kráľovstvo vnútorne rozdelené, také kráľovstvo nemôže obstáť. Ak je nejaký dom vnútorne rozdelený, taký dom nemôže obstáť.“ Mk 3:24-25
„Napomínam vás však, bratia, aby ste sa mali na pozore pred tými, ktorí vyvolávajú rozbroje a pohoršenia v rozpore s učením, ktoré ste sa naučili. Odvráťte sa od nich!“ Rim 16:17
„Napomínam vás však, bratia, menom nášho Pána Ježiša Krista, aby ste hovorili jednomyseľne a neboli medzi vami roztržky, ale aby ste boli zjednotení v tom istom zmýšľaní i úsudku.“ 1 Kor 1:10
„Čudujem sa, že od toho, ktorý vás povolal Kristovou milosťou, tak rýchlo prebiehate k inému evanjeliu. Iného evanjelia však niet. To iba niektorí vás znepokojujú a chcú prekrútiť Kristovo evanjelium. Ale keby sme my alebo aj anjel z neba zvestovali iné evanjelium namiesto toho, ktoré sme vám zvestovali – nech je prekliaty! Ako sme už povedali, aj teraz opakujem: Ak vám niekto zvestoval iné evanjelium namiesto toho, ktoré ste prijali – nech je prekliaty!“ Gal 1:6-9
„A zhovievavosť nášho Pána pokladajte za spásu, ako vám napísal aj náš milovaný brat Pavol podľa múdrosti, ktorá mu bola daná. Tak hovorí o týchto veciach aj vo všetkých svojich listoch. V nich sú isté veci ťažko pochopiteľné, takže ich, ako aj ostatné Písma, neučení a neutvrdení ľudia prekrúcajú na vlastnú záhubu. Vy teda, milovaní, keď to už vopred viete, chráňte sa, aby ste sa nedali zviesť bludom nemravníkov a nepadli zo svojho pevného postavenia, ale vzrastajte v milosti a poznávaní nášho Pána a Spasiteľa Ježiša Krista.“ 2 Pt 3:15-18
Rozdelenia musí potlačiť žijúca autorita
Predstavme si nasledujúcu situáciu. Vyskytne sa nejaká otázka ohľadom kresťanského učenia. Stretnú sa dvaja kresťania ktorí majú na ňu úplne protichodné názory. Vymenia si všetky argumenty, ale ani jeden druhého nepresvedčil, obaja si stále myslia, že Božie slovo plne podporuje ich pozíciu. Z faktického hľadiska je ale nemožné, aby obaja mali naraz pravdu. Čo sa vlastne stalo? Vytvorilo sa rozdelenie. Obaja kresťania začnú šíriť dve protichodné učenia.
Ak nikto v Cirkvi nemá ohľadom učenia vyššiu autoritu, v konečnom dôsledku je nevyhnutné, aby sa vytvorili rozdelenia. A keď to domyslíme do konca, tieto rozdelenia sa zákonite musia vytvoriť doslova ohľadom všetkých otázok, a to aj tých najzávažnejších, ako napríklad, ako byť spasený, či bol Ježiš Bohom, či je potrat z morálneho hľadiska v poriadku a tak ďalej. Pokiaľ nikto v Cirkvi nemá autoritu povedať, čo je pravé učenie a čo nie, v konečnom dôsledku je rozdelenie nevyhnutné, lebo každý hlása svoje učenie s rovnakou autoritou – z jeho pohľadu z neomylnou autoritou Božieho slova.
V protestantizme vidíme veľmi jasne dôsledky tohto zmýšľania. Dnes môžete nájsť denomináciu ktorá tvrdí prakticky čokoľvek, a všetci sú presvedčení, že rozdelenie nespôsobujú oni, ale tí druhí, ktorí sa nechcú podriadiť skutočnému významu Božieho slova. V skutočnosti ale akékoľvek rozdelenie s definitívnou autoritou môže vyriešiť iba Boh. Keďže ten s nami nekomunikuje priamo, jediné logické riešenie tejto situácie môže byť, pokiaľ Boh ustanovil nejakú žijúcu autoritu s ktorou môžeme tu na zemi komunikovať a ktorá autoritatívne prehlási ktoré učenie je pravdivé a ktoré nie.
Apoštoli svojou autoritou rozsudzovali pravé učenie
Vidieť to môžeme napríklad z vyššie citovaného Jeruzalemského koncilu v Sk 15. Keď sa v Cirkvi vyskytol doktrinálny problém, nenechalo sa to len tak, aby si obe strany tvrdili to o čom boli presvedčení, že je pravé učenie, ale apoštoli svojou autoritou ukázali, čo je skutočné a čo falošné učenie.
Celý list Galaťanom je o tom, že Galaťania začali vyznávať nepravé učenie (viď vyššie Gal 1:6-9) a Pavol im autoritatívne napísal aby ich od neho odvrátil.
„My sme z Boha. Kto pozná Boha, počúva nás; kto nie je z Boha, nepočúva nás. Podľa toho poznávame Ducha pravdy a ducha bludu.“ 1 Jn 4:6
Ak niekto nepočúval autoritu apoštola Jána, či iných apoštolov, nebol z Boha.
Nástupcovia apoštolov
Apoštolské nástupníctvo je dokázané v článku Pravá Cirkev je spoločenstvo okolo apoštolov a biskupov, preto tu iba pripomenieme verše ktoré špeciálne hovoria o tom, že biskupi sa majú starať o pravosť náuky:
„Veď biskup ako Boží správca musí byť bezúhonný, nie samoľúby, nie hnevlivý, nie pijan, nie bitkár, nesmie túžiť po nečestnom zisku, ale byť pohostinný, musí milovať dobro, musí byť uvážlivý, spravodlivý, zbožný, zdržanlivý. Musí sa pridŕžať spoľahlivého slova podľa učenia, má byť schopný povzbudzovať v zdravom učení i usvedčovať odporcov.“ Tit 1:7-9
„Ty teda, syn môj, posilňuj sa milosťou v Ježišovi Kristovi a to, čo si skrze mnohých svedkov počul odo mňa, predkladaj verným ľuďom, ktorí budú schopní učiť aj iných.“ 2 Tim 2:1-2
Jediným logickým záverom teda je, že pravé učenie môžeme dneska nájsť iba v spoločenstve s biskupmi, lebo tí dostali autoritu na to, aby v Cirkvi pravé učeniu udržiavali, tak ako v prvotnej Cirkvi pravé učenie udržiavali apoštoli.
Bližšie vysvetlenie fungovania Učiteľského úradu Cirkvi
Na tomto mieste človeka napadne, a čo keď samotní biskupi hlásajú rozdielne učenie a sú tak rozdelení sami medzi sebou? Tu treba vysvetliť ešte ďalšie dva prvky, ktoré sfunkčňujú katolícke učenie o Učiteľskom úrade Cirkvi.
Prvým je pápežstvo. Apoštoli si medzi sebou neboli rovní, Ježiš za ich vodcu ustanovil Petra. A po Petrovej smrti jeho vodcovskú úlohu prevzal rímsky biskup. Preto každý biskup, ale aj laik, ktorý nie je v spoločenstve s vodcom všetkých biskupov – rímskym biskupom, sa taktiež vylučuje z Cirkvi. Odborným termínom sa to nazýva schizma. Napríklad pravoslávna cirkev má taktiež biskupov, ale tí nie sú v spoločenstve s rímskym biskupom, teda sú v schizme a preto im Boh negarantuje, že ich učenie bude ochraňovať pred chybami.
Druhým je rozdiel medzi bežným a neomylným učením. Bežnému učeniu je každý katolík povinný byť poslušný tak, ako je poslušný svojmu nadriadenému, keďže biskupi sú jeho nadriadení v Cirkvi. Ale Boh negarantuje, že všetko čo jednotlivý biskup kedy povedie, bude určite správne, ako vidíme napríklad z Sk 20:29-32: „Dávajte pozor na seba i na celé stádo, v ktorom vás Duch Svätý ustanovil za biskupov, aby ste pásli Božiu cirkev, ktorú si získal za cenu svojej vlastnej krvi. Ja viem, že po mojom odchode vniknú medzi vás draví vlci, ktorí nebudú šetriť stádo. Aj spomedzi vás samých povstanú muži, ktorí budú hovoriť prevrátene, len aby strhli učeníkov na svoju stranu. Preto bdejte a pamätajte, že tri roky som so slzami dňom i nocou každého z vás neprestajne napomínal. Teraz vás odporúčam Bohu a slovu jeho milosti, ktoré má moc budovať a dať dedičstvo všetkým posväteným.“ Napriek tomu je vedenie Cirkvi zverené biskupom. Takže z toho vyplýva, že biskupi môžu byť neomylní iba vtedy, keď sa univerzálne zhodnú na niečom, čo je podľa nich definitívne učenie. Vtedy si môžeme byť istý, že sa nejedná iba o niekoľko ľudí ktorí „hovoria prevrátene“, ale musí sa jednať o pravé učenie, inak by Ježišov prísľub Cirkvi zlyhal.
V praxi sa táto zhoda vykonáva buď na všeobecnom koncile – tak ako keď v Sk 15 apoštoli mali pre celú Cirkev zadefinovať ako sa budú stavať k obriezke, zišli sa, prediskutovali to, a s pomocou Ducha Svätého vydali rozhodnutie, platné pre celú Cirkev. Pápež má na taktomto koncile úlohu, aby ho ako vodca celej Cirkvi prijal, a tak vyhlásil za definitívne autoritatívne aj pre biskupov, ktorí sa na koncile osobne nezúčastnili.
A druhý špeciálny prípad je, keď pápež vyhlási niečo spôsobom ex cathedra, čiže inak povedané, vydá ako vodca Cirkvi definitívne vyhlásenie o nejakej doktríne ktorému majú byť všetci poslušní. Opäť, biskupi nemôžu byť pápežovi neposlušní, ale ak by všetci od neho prijali ako definitívne učenie, ktoré je falošné, Ježišov prísľub Cirkvi by opäť zlyhal.
Dáva teda zmysel, že v týchto prípadoch Boh dohliada na to, aby sa do jeho Cirkvi žiadna chyba nedostala, a tak vždy hlásala pravé učenie.