Hriech ktorý spáchal prvý ľudský pár (Gn 3:1-6) mal za následok pokazenie ľudskej prirodzenosti ako takej, a to ako zo stránky duchovnej (duša je od prirodzenosti v nepriateľstve z Bohom, a to už od počatia, môžeme to prirovnať ku stavu po spáchaniu ťažkého hriechu), tak aj zo stránky telesnej (smrť, bolesti pri pôrode…). Rozmnožovaním sa táto pokazená ľudská podstata nezmenila, a preto ju zdedili všetci ľudia. Preto sa hovorí, že tento hriech je „dedičný“. Nie je to preto, lebo by sme mali nejakú vinu za to, čo spravili prví ľudia, ale preto, že sme od nich zdedili pokazenú ľudskú podstatu.
Ježiš prišiel práve preto, aby nás z týchto následkov vykúpil. Vďaka nemu sa tu na zemi znovuzrodením pri krste napraví naša duševná podstata, takže sme zase v priateľstve s Bohom a môžeme vstúpiť do neba, a pri vzkriesení bude napravená aj naša telesná podstata, takže už nikdy neumrieme, ani nebudeme pociťovať akékoľvek iné následky dedičného hriechu.
ARGUMENTY ZA
„Žene povedal: „Rozmnožím tvoje trápenie v tehotenstve, v bolestiach budeš rodiť deti. Budeš túžiť po svojom mužovi, ale on bude vládnuť nad tebou.“ Mužovi povedal: „Pretože si poslúchol hlas svojej ženy a jedol si zo stromu, z ktorého som ti zakázal jesť, nech je pre teba prekliata pôda. S námahou sa z nej budeš živiť po všetky dni svojho života. Tŕnie a bodľačie ti bude rodiť a ty budeš jesť poľné byliny. V pote tváre budeš jesť chlieb, kým sa nevrátiš do zeme, lebo z nej si bol vzatý, veď prach si a do prachu sa vrátiš.“ Gn 3:16-19
V tejto pasáži vidíme, že dedičný hriech mal telesné následky, a aj to, že tie sa týkajú všetkých ľudí.
„A tak: Cez jedného človeka vošiel do sveta hriech a cez hriech smrť. Takto prešla smrť na všetkých ľudí, pretože všetci zhrešili.“ Rim 5:12
Keďže umierajú všetci ľudia, a to aj nenarodení, ktorí žiaden osobný hriech nespáchali, výraz „všetci zhrešili“ musí odkazovať na iný typ hriechu než osobný. A v kontexte tu hovoríme práve o dedičnom hriechu, lebo toto „zhrešenie“ má na sebe každý práve kvôli pádu prvého človeka. Keďže zhrešenie znamená stav duše v nepriateľstve s Bohom, vidíme tu, že všetci sme počatí s dušou v stave hriechu.
Ľudská prirodzenosť je zlá ešte pred tým, ako môžeme vedome spáchať akýkoľvek hriech, čo poukazuje na realitu dedičného hriechu
„Naozaj som sa narodil v neprávosti a matka ma počala v hriechu.“ Ž 51:7
„Medzi nimi sme aj my všetci kedysi konali podľa žiadostí svojho tela, keď sme žili podľa záľub tela a mysle, a boli sme od prirodzenosti deťmi hnevu, tak ako aj ostatní.“ Ef 2:3
ARGUMENTY PROTI
Je nespravodlivé, aby nás Boh trestal za niečo, čo sme neurobili
Treba ujasniť, že Boh nás netrestá, za niečo čo sme neurobili, ale iba dovolil, aby sa dedičným hriechom pokazila ľudská podstata, ktorá sa potom zdedila na všetkých ľudí. Prečo? Asi najlepšie to vysvetľuje práve svätý Pavol v liste Rimanom:
„A tak: Cez jedného človeka vošiel do sveta hriech a cez hriech smrť. Takto prešla smrť na všetkých ľudí, pretože všetci zhrešili. Hriech bol totiž vo svete už aj pred Zákonom, ale ak niet Zákona, hriech sa neráta. Ale smrť vládla od Adama po Mojžiša aj nad tými, ktorí zhrešili iným spôsobom ako Adam. Adam je predobrazom toho, ktorý mal prísť. S darom milosti to však nie je tak ako s priestupkom. Lebo ak pre priestupok jedného mnohí zomreli, oveľa viac sa v mnohých rozhojnila Božia milosť a dar z milosti jedného človeka, Ježiša Krista. A s týmto darom to nie je tak ako s tým, čo prišlo skrze jedného, ktorý zhrešil: Súd viedol od jedného pádu k odsúdeniu, ale dar milosti vedie od mnohých priestupkov k ospravedlneniu. Kým pre priestupok jedného zavládla smrť skrze tohto jedného, omnoho skôr tí, čo dostávajú hojnosť milosti a daru spravodlivosti, budú kraľovať v živote skrze jedného, Ježiša Krista. A tak ako priestupok jedného priniesol odsúdenie všetkým ľuďom, tak aj spravodlivý skutok jedného priniesol ospravedlnenie všetkých ľudí, teda život. Lebo ako neposlušnosťou jedného človeka sa mnohí stali hriešnikmi, tak aj poslušnosťou jedného sa mnohí stanú spravodlivými. Navyše k tomu pristúpil Zákon, aby sa rozmohlo previnenie. Kde sa však rozmohol hriech, tam sa ešte väčšmi rozmohla milosť, aby tak, ako zavládol hriech v smrti, aj milosť vládla skrze spravodlivosť k večnému životu skrze Ježiša Krista, nášho Pána.“ Rim 5:12-21
Boh povolil existenciu dedičného hriechu, ale zároveň nám dal ešte o to väčšie milosti, a teda zlo plne obrátil na dobro.
Dedičný hriech by bolo trestanie za viny rodičov, čo Ez 18:1-3;20 nepripúšťa: „Potom mi zaznelo slovo Hospodina: „Ako to, že na pôde Izraela používate takéto príslovie: ‚Otcovia jedli nezrelé hrozno, ale synom stŕpli zuby?‘ Ako žijem,“ znie výrok Pána, Hospodina, „nebudete mať ani používať takéto príslovie v Izraeli!“ … Osoba, ktorá hreší, zomrie! Syn neponesie zodpovednosť za vinu svojho otca ani otec neponesie zodpovednosť za vinu syna. Spravodlivosť spravodlivého bude na jednom a vina bezbožného bude na druhom.“
Táto pasáž hovorí o tom, že Boh každému človeku dáva spravodlivú odplatu podľa jeho hriechov. Keď zhreší otec, Boh nebude dávať odplatu za hriech jeho synovi, ale otcovi. A rovnako je to aj s dobrými skutkami. Ale táto pasáž nehovorí nič v tom zmysle, že ak hriech niekoho bude mať zlé následky na ostatných, tak že tomu Boh zabráni. A dedičný hriech je presne o tomto – my nemáme na sebe Adamovu vinu ako takú, ale trpíme kvôli jej následku – pokazeniu ľudskej prirodzenosti ako takej. Preto táto pasáž dedičný hriech nijako nevyvracia.
CIRKEVNÉ DOKUMENTY
Dogmatická definícia: Tridentský koncil, piate sedenie, Dekrét o prvotnom hriechu
Katechizmus: 396-409 (prvá časť Vyznanie viery, druhý oddiel Vyznanie kresťanskej viery, prvá kapitola Verím v Boha Otca, odsek Pád, III. Prvotný hriech)