Kresťania nezachovávajú sobotu

Existuje hnutie tzv. sobotistov, ktorí tvrdia, že príkaz zachovávať sobotu platí aj pre kresťanov. Tento článok ukazuje, prečo je táto pozícia mylná. Článok nedokazuje, že by kresťania mali dodržiavať nejaký iný deň, napríklad nedeľu, ide tu iba o vyvrátenie názoru, že sobotný deň je pre kresťanov stále platný.

ARGUMENTY ZA

Boh vyžaduje svätenie soboty iba od tých ľudí, ktorí sú pod Starým Zákonom. Kresťania nie sú pod Starým Zákonom. Preto Boh od kresťanov nevyžaduje svätenie soboty.

Boh prvý krát prikázal svätenie soboty Izraelitom po tom, čo vyšli z Egypta:

“Vtedy Hospodin povedal Mojžišovi: „Dokedy mi budete odporovať a nebudete zachovávať moje príkazy a zákony? Pozrite, Hospodin vám dal sobotu. Preto vám v šiesty deň dáva chlieb na dva dni. Každý nech zostane tam, kde je. V siedmy deň nech nikto nevychádza zo svojho miesta!“ Ľud teda v siedmy deň odpočíval.” Ex 16:28-30

Zachovávanie soboty bolo potom Bohom výslovne uzákonené ako súčasť Zmluvy medzi ním a Izraelom (= Starej Zmluvy):

“Mojžiš zvolal všetkých Izraelitov a povedal: „Počuj, Izrael, ustanovenia a právne predpisy, ktoré vám všetkým dnes oznamujem! Naučte sa ich a starostlivo ich zachovávajte! Hospodin, náš Boh, uzavrel s nami na Horebe zmluvu. Túto zmluvu neuzavrel Hospodin s našimi otcami, ale so všetkými nami, ktorí tu dnes žijeme. … Zachovávaj sobotný deň, aby si ho svätil, ako ti prikázal Hospodin, tvoj Boh!“ Dt 5:1-3;12

„Hospodin povedal Mojžišovi: … Nech Izraeliti zachovávajú sobotu a dodržiavajú ju vo všetkých pokoleniach ako večnú zmluvu. To je trvalé znamenie medzi mnou a Izraelitmi, lebo za šesť dní utvoril Hospodin nebo a zem, ale v siedmy deň odpočíval a oddychoval.“ Ex 31:12;16-17

Jeden z dôvodov príkazu o sobote je výslovne aplikovateľný iba na Izraelitov pod Starým Zákonom:

„Pamätaj, že si bol otrokom v Egypte a že ťa Hospodin, tvoj Boh, odtiaľ vyviedol mocnou rukou a vystretým ramenom. Preto ti Hospodin, tvoj Boh, prikázal zachovávať sobotný deň.” Dt 5:15

Nemáme žiaden dôvod domnievať sa, že by svätenie soboty Boh vyžadoval v akomkoľvek inom kontexte. Pred Mojžišom nikde nenájdeme zmienku o tom, že by Boh niekomu prikázal svätiť sobotu, alebo že by ju niekto svätil. V Novom Zákone sa tiež nikde nehovorí, že by dodržiavanie soboty patrilo medzi prikázania Nového Zákona, alebo že by sobota už nebola znamením iba v kontexte Starej Zmluvy medzi Bohom a Izraelom, ale medzi Bohom a kresťanmi v kontexte Novej Zmluvy. Preto môžeme vyvodiť záver, že svätenie soboty Boh vyžaduje iba v kontexte Starej Zmluvy.

Kresťania nie sú pod Starou Zmluvou, ale pod Novou Zmluvou – Kristovým zákonom:

“Pred príchodom viery sme boli zajatci pod dozorom [Starého] Zákona až do toho času, keď sa mala zjaviť viera. A tak Zákon bol naším vychovávateľom po Krista, aby sme boli ospravedlnení z viery. Ale keď prišla viera, už nepodliehame vychovávateľovi [Starému Zákonu], lebo vierou ste všetci Božími synmi v Kristovi Ježišovi. Veď všetci, čo ste boli pokrstení v Krista, Krista ste si obliekli. Nie je ani Žid, ani Grék, nie je ani otrok, ani slobodný, nie je muž a žena, lebo všetci ste jedno v Kristovi Ježišovi.” Gal 3:23-28

„Pre Židov som sa stal akoby Židom, aby som získal Židov; pre tých, čo sú pod Zákonom, bol som ako ten pod Zákonom, aby som získal tých, čo sú pod Zákonom — i keď nie som pod Zákonom. Pre tých, čo sú bez Zákona, stal som sa ako ten bez Zákona, aby som získal tých, čo sú bez Zákona — aj keď pred Bohom nie som bez Zákona, lebo som pod Kristovým zákonom.“ 1 Kor 9:20-21

Keďže nemáme žiaden dôvod domnievať sa, že súčasťou Kristovho zákona je každotýždenné svätenie soboty, môžeme z toho vyvodiť záver, že Boh to od kresťanov nevyžaduje.

Dôvody pre svätenie soboty v Starom Zákone boli v Novom Zákone naplnené Ježišom Kristom

V Starom Zákone sa uvádzajú tri dôvody, prečo majú Izraeliti svätiť sobotu. Žiaden z nich už v Novom Zákone nemá platnosť tak, ako v Starom Zákone:

Prvý je, že sa tým pripomína Boží odpočinok po stvorení: „Veď Hospodin za šesť dní utvoril nebo a zem, more a všetko, čo je v nich, a v siedmy deň odpočíval. Preto Hospodin požehnal sobotný deň a posvätil ho.“ Ex 20:11 Nový Zákon je ale o novom stvorení, v ktorom máme večný odpočinok. „Preto ak je niekto v Kristovi, je novým stvorením. Staré veci pominuli, nastali nové.“ 2 Kor 5:17 „Videl som nové nebo a novú zem, lebo prvé nebo a prvá zem sa pominuli a ani mora už niet. … A ten, čo sedel na tróne, povedal: „Hľa, všetko tvorím nové.“ Zjv 22:1;5. V Novom Zákone by sme si teda nemali pripomínať dočasný odpočinok po začiatku stvorenia, ale skôr večný odpočinok, ktorý je v novom stvorení, ktorým Boh všetko „tvorí nové“ do definitívnej podoby. Začiatkom nového stvorenia bol Ježiš Kristus, predovšetkým jeho vzkriesenie, ktoré sa udialo v nedeľu, a ktorým Ježiš vošiel do večného „odpočinku“ po jeho diele vykúpenia.
Druhý je pripomienka Exodusu: „Pamätaj, že si bol otrokom v Egypte a že ťa Hospodin, tvoj Boh, odtiaľ vyviedol mocnou rukou a vystretým ramenom. Preto ti Hospodin, tvoj Boh, prikázal zachovávať sobotný deň.” Dt 5:15 V Novom Zákone sa ukázalo, že Exodus bol predobraz naplnený v Ježišovej smrti a zmŕtvychvstaní, ktoré sa na rozdiel od Exodusu týka úplne všetkých ľudí: „Kristus, náš veľkonočný Baránok, bol obetovaný.“ 1 Kor 5:7
Tretí je, že soboty sú znamením Starej Zmluvy, aby Izraeliti vedeli, že Boh ich posväcuje: „Zachovávajte moje soboty. Je to znamenie medzi mnou a vami pre všetky pokolenia, aby ste poznali, že ja, Hospodin, vás posväcujem.“ Ex 31:13 V Novom Zákone sa ale posvätenie dá spoznať cez pôsobenie Ducha Svätého. „Ak vás vedie Duch, nie ste pod [Starým] Zákonom. … Ovocie Ducha je láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, láskavosť, dobrota, vernosť, miernosť, sebaovládanie.“ Gal 5:18;22-23 Sobota už v Novom Zákone nezohráva úlohu „znamenia“ posvätenia.

V Novom Zákone sobota nikde nie je spájaná s naplnením týchto dôvodov. Preto ani nie je dôvod myslieť si, že sobota ako taká v Novom Zákone nadobudla nový význam. Keďže teda svätenie soboty zo svojej podstaty stále odkazuje na staré dôvody, ktoré boli v Novom Zákone naplnené, nemáme dôvod tvrdiť, že samotné svätenie soboty, ktoré je na nich založené, si stále zachovalo platnosť.

ARGUMENTY PROTI

Boh v Gn 2:2-3 požehnal a posvätil siedmy deň = sobotu. Ak je niečo požehnané a posvätené, mali by sme na to brať ohľad, a tiež to svätiť. Sobota bola pri stvorení daná pre všetkých ľudí. Nikde v biblií sa neuvádza, že by Boh požehnal aj nejaký iný deň a ani sa nikde nehovorí, že by Boh toto požehnanie soboty zrušil, teda trvá až doteraz. Preto by sme aj dnes mali svätiť sobotu.

Predpoklad, že ak je niečo Bohom požehnané a posvätené znamená, že aj my ľudia to máme špeciálne svätiť, nie je pravdivý. Napríklad všetci kresťania sú Bohom požehnaní a posvätení:

„Požehnaný Boh a Otec nášho Pána Ježiša Krista, ktorý nás požehnal všetkým duchovným požehnaním cez naše spoločenstvo v Kristovi v nebesiach. Veď ešte pred stvorením sveta si nás vyvolil, aby sme boli pred ním svätí a nepoškvrnení v láske.“ Ef 1:3-4

„No boli ste obmytí, ba posvätení a aj ospravedlnení v mene Pána Ježiša Krista a v Duchu nášho Boha.“ 1 Kor 6:11

Nikde ale nie je napísané, že by sme kvôli tomu mali iných kresťanov nejako „svätiť“ alebo správať sa ku nim výnimočne.

V Gn 2:2-3 Boh nikomu neprikázal, že by mal sobotu svätiť. A nikde v biblií ani nie je napísané, že by sobotu niekto svätil pred východom Izraelitov z Egypta, naopak, prikázanie svätiť sobotu bola pre nich novinka:

„Hospodin vám [Izraelitom] dal sobotu.“ Ex 16:29

„Keď som ich vyviedol z Egypta a doviedol na púšť, vydal som im svoje ustanovenia a oboznámil ich so svojimi nariadeniami, ktorých plnením má človek žiť. Dal som im aj svoje soboty, aby boli znamením medzi mnou a nimi, aby poznali, že ja, Hospodin, ich posväcujem.“ Ez 20:10-12

„[Hospodin] Videl si biedu našich otcov v Egypte, vypočul si ich volanie o pomoc pri Trstinovom mori. … Oboznámil si ich so svojou svätou sobotou a dal si im prostredníctvom svojho služobníka Mojžiša prikázania, ustanovenia a zákony.“ Nh 9:9;14

Nemáme žiaden dôvod myslieť si, že Boh už od stvorenia sveta prikázal svätenie soboty, alebo že by svätenie soboty prikázal celému ľudstvu. Samotný fakt, že v opise stvorenia sveta sa o sobote píše ako požehnanej a posvätenej, teda nie je dôkaz, že svätenie soboty sa musí týkať aj nás.

Boh vysvetlil, že Izraeliti majú dodržiavať sobotu práve preto, že je to deň Bohom požehnaný pri stvorení. “Veď Hospodin za šesť dní utvoril nebo a zem, more a všetko, čo je v nich, a v siedmy deň odpočíval. Preto Hospodin požehnal sobotný deň a posvätil ho.” Ex 20:11 Takže vieme, že Boh si praje, aby sme sobotu dodržiavali kvôli tomu, že je Bohom požehnaná. A keďže požehnanie soboty udelil už na začiatku stvorenia, môžeme vidieť, že Boh chce aby sobotu dodržiavali všetci ľudia. Keďže požehnanie soboty nikdy nebolo zrušené, mali by sme ju dodržiavať aj dneska.

Je pravda, že jeden z dôvodov, prečo bol príkaz svätiť sobotu uvedený, bolo práve požehnanie soboty pri stvorení. Z toho ale nemôžeme spätne vyvodzovať, že tento príkaz musel byť daný už pri požehnaní soboty. Všetko čo môžeme vyvodiť je, že Boh zvolil sobotu ako deň, ktorý majú Izraeliti svätiť aj z tohto dôvodu.

Ak by tento dôvod mal znamenať, že sobotu majú v skutočnosti svätiť všetci ľudia, Boh by si sám sebe protirečil, lebo o svätení soboty hovoril ako o znamení zmluvy medzi ním a Izraelitmi, nie ako o znamení medzi ním a celým ľudstvom:

Ak by príkaz svätiť sobotu platil pre všetkých ľudí už od stvorenia, tento pohľad na sobotu by nedával žiaden zmysel, pretože by to nebolo niečo, čo vykonávajú špeciálne Izraeliti, ale čo by mal vykonávať úplne každý človek, bez ohľadu na to, či je súčasťou Starej Zmluvy, alebo nie.

Rovnako môžeme poukázať aj na vyššie uvedené verše, ktoré hovoria o tom, že Boh prikázal sláviť sobotu až Izraelitom.

Z týchto všetkých dôvodov si môžeme byť istý, že príkaz svätiť sobotu tu od stvorenia sveta nebol.

Svätenie soboty je súčasťou Desatora (Ex 20, Dt 5), a kedže Desatoro vyjadruje nemenné morálne príkazy, aj príkaz o svätení soboty je nemenný.

Desatoro vyjadrené v Starom Zákone je založené na nemenných morálnych príkazoch, ale nevyjadruje ich definitívnym nemenným spôsobom. To robí až Nový Zákon:

“Nemyslite si, že som prišiel zrušiť Zákon alebo Prorokov. Neprišiel som zrušiť, ale naplniť. …
Počuli ste, že otcom bolo povedané: Nezabiješ! [prikázanie Desatora Starého Zákona] Kto by však zabil, musí ísť pred súd. Ale ja vám hovorím: Každý, kto sa hnevá na brata, musí ísť pred súd. … Počuli ste, že bolo povedané: Nescudzoložíš! [prikázanie Desatora Starého Zákona] Ja vám však hovorím: Každý, kto sa žiadostivo pozerá na ženu, už s ňou v srdci scudzoložil. … “ Mt 5:17;21-22;27-28

Pavol taktiež nazýva Desatoro tak ako bolo formulované v Starom Zákone „pominuteľné“:

„Nie že by sme boli schopní sami od seba niečo vymyslieť akoby z nás, ale naša schopnosť je z Boha, ktorý nás urobil schopnými byť služobníkmi novej zmluvy, nie litery, ale Ducha; lebo litera zabíja, ale Duch oživuje. Ak teda služba smrti vyrytá písmenami do kameňa bola taká slávna, že synovia Izraela nemohli hľadieť Mojžišovi do tváre pre jej jas [iba Desatoro Starého Zákona sedí na tento opis], aj keď pominuteľný, ako by služba Ducha nebola oveľa slávnejšia? Ak bola teda služba odsúdenia slávnou, omnoho viac oplýva slávou služba spravodlivosti. Lebo to, čo bolo raz slávne, stratilo svoju slávu pre vznešenejšiu slávu. Veď ak je slávne to, čo je pominuteľné [Desatoro ako bolo formulované v Starom Zákone], omnoho slávnejšie je to, čo zostáva.“ 2 Kor 3:4-11

Takže keďže vieme, že Desatoro tak ako bolo vyjadrené v Starom Zákone nie je úplne nemenné, nemôžeme samotným poukázaním na Desatoro v Starom Zákone dokázať, že príkaz o sobote v Novom Zákone určite zostal v presne tak istej podobe, ako v Starom Zákone.

Z pohľadu katolíkov príkaz o sobote odkazuje na morálny príkaz oslavovať Boha. V Starom Zákone Boh vybral ako konkrétny prejav tohto morálneho príkazu sobotný deň. Táto časť príkazu ale nebola nemenná morálna, ale iba ceremoniálna časť. V Novom Zákone stále platí nemenný morálny príkaz oslavovať Boha, ale Ježišom Kristom bol naplnený jeho plný význam skrze zmŕtvychvstanie v nedeľu, čo je počiatok nového stvorenia, v ktorom budeme mať večný odpočinok.

Desatoro bolo vyryté na kameni. To dokazuje, že jeho príkazy boli nemenné, presne v takej podobe ako boli vyryté.

Mojžišovi sa kamenné dosky podarilo rozbiť („Keď sa priblížil k táboru a uvidel teľa a tancujúcich, Mojžiš sa rozhneval, odhodil tabule a rozbil ich na úpätí vrchu.“ Ex 32:19), takže samotný kameň nebol nerozbitný. Nedá sa teda vyvodzovať, že to čo na ňom bolo vyryté muselo byť taktiež doslova nemenné.

Podľa Starého Zákona je sobota trvalo platné ustanovenie: "Nech Izraeliti zachovávajú sobotu a dodržiavajú ju vo všetkých pokoleniach ako večnú zmluvu." Ex 31:16 Teda musí platiť aj teraz.

Je rozdiel medzi Starou Zmluvou, ktorá je tu na mysli, keď sa hovorí o „večnej zmluve“, a Novou Zmluvou. Samotné poukázanie na to, že v Starej Zmluve bolo niečo „večné“, neznamená, že sa to v rovnakej podobe nachádza v Novej Zmluve. Na to by bolo potrebné ukázať, že je to súčasťou Novej Zmluvy, čo v prípade svätenia sobotného dňa nie je možné.

Kresťania sú novými "Izraelitmi" Teda keď sa v Starom Zákone hovorí, že sobota je večné ustanovenie medzi Izraelitmi a Bohom, znamená to, že v Novom Zákone to je večné ustanovenie medzi kresťanmi a Bohom.

Ak by sme aj hneď uznali, že kresťania doslovne nahradili Izrelitov, to stále neznamená, že všetko, čo v Starom Zákone bolo ako ustanovenie pre Izraelitov, platí aj pre kresťanov. Ak by to tak bolo, museli zachovávať celý Starý Zákon. Práve preto, že s Novým Zákonom bol Starý Zákon naplnený, nie všetko čo bolo Izraelitom v Starom Zákone prikázané platí aj na kresťanov. Teda nie všetko čo je v Starom Zákone ako ustanovenie „pre Izraelitov“ je rovnako prikázané aj „pre kresťanov“ Preto tento argument nijako nedokazuje že sobota sa má v Novom Zákone tiež svätiť.

Podľa Iz 56:2 “Blažený človek, čo tak koná, a ľudský tvor, čo sa toho pridŕža, zachováva sobotu, neznesväcuje ju, dáva si pozor na ruku, aby neurobila nič zlé.” majú sobotu dodržiavať všetci ľudia, nie iba Izraeliti. Keďže nikde nie je napísané, že tento príkaz podľa ktorého majú všetci dodržiavať sobotu bol zrušený, znamená to, že platí.

V kontexte sa tu nehovorí o všetkých ľuďoch, ale o tých ktorí sa pridávajú ku Izraelu, teda tých, ktorý sú pod Starou Zmluvou: “Výrok Pána, Hospodina, ktorý zhromažďuje roztratených Izraela: „K jeho zhromaždeným zhromaždím ešte ďalších.” Iz 56:8 To je ešte umocnené tým, že títo cudzinci obetujú: “Cudzincov, ktorí sa pripoja k Hospodinovi, aby mu slúžili a milovali Hospodinovo meno, aby sa mu stali služobníkmi, všetkých, čo zachovávajú sobotu, neznesväcujú ju a pridržiavajú sa mojej zmluvy, aj ich zavediem na svoj svätý vrch a rozveselím ich vo svojom dome modlitby. Ich spaľované obety a obety s hostinou budú prijaté na mojom oltári, veď môj dom sa bude nazývať domom modlitby pre všetky národy.” Iz 56:6-7

Aj z iných miest vieme, že pre cudzincov ktorí sa pridali ku Izraelu aby zachovávali Starú Zmluvu platili zákony ako pre Izrael:

“Keď však bude u teba nejaký cudzinec a chcel by sláviť Paschu na počesť Hospodina, najprv nech sa dá so všetkými príslušníkmi mužského rodu obrezať a potom ju môže sláviť a bude ako domorodec. Nijaký neobrezaný nesmie z nej jesť.” Ex 12:48

“Ak sa bude u vás zdržiavať cudzinec alebo ak niekto u vás už niekoľko pokolení býva a bude chcieť priniesť ohňovú obetu ako príjemnú vôňu Hospodinovi, nech to robí tak, ako to robíte vy. V zhromaždení bude platiť rovnaké ustanovenie pre vás i pre cudzinca, ktorý sa u vás zdržiava. Bude to večné ustanovenie pre všetky vaše pokolenia. Pred Hospodinom bude platiť to isté pre vás i pre cudzinca. Ten istý zákon a ten istý právny predpis platí pre vás i pre cudzinca, ktorý sa u vás zdržiava.‘“ Nm 15:14-16

Teda nejedná sa tu o to, že by zachovávanie soboty platilo pre všetkých ľudí. Zachovávanie soboty bolo dané počas času Starej Zmluvy iba pre Izrael, avšak keďže sa ku Izraelu mohli cudzinci pripojiť, je jasné, že Boh chválil tých ktorí tak spravili, a zachovávali príkazy ktoré z toho vyplývali.

Avšak nič nenaznačuje, že by sa táto pasáž mala týkaž aj kresťanov v Novej Zmluve, nakoľko popisuje situáciu ktorá platila v Starej Zmluve, a nič nenaznačuje, že by sme ju mali aplikovať aj na Novú Zmluvu.

„Lebo ako nové nebesia a nová zem, ktoré ja tvorím, stoja predo mnou,“ znie výrok Hospodina, „tak bude trvať vaše potomstvo a vaše meno. Stane sa, že pri každom novmesiaci a sobotu čo sobotu sa každý príde pokloniť predo mňa,“ hovorí Hospodin.” Iz 66:22-23 V nebi budeme večne dodržiavať sobotu, preto by sme ju mali dodržiavať aj teraz.

Aj keby hneď bola pravda, že v nebi by nám Boh prikázal aby sme dodržiavali sobotu, nijako z toho logicky nevyplýva, že by sme ju museli dodržiavať aj teraz. Najlepší preklad daného verša ale znie: “A stane sa, že od mesiaca do mesiaca a od soboty do soboty bude prichádzať každé telo, aby sa klaňalo predo mnou, hovorí Hospodin.” Iz 66:23 teda hovorí sa tu o ustavičnom klaňaní, od soboty do soboty, nie iba v sobotu. Daný verš teda neposkytuje dôkaz toho, že by sobota platila v nebi.

“Ja som Hospodin, váš Boh! Choďte podľa mojich ustanovení, zachovávajte moje nariadenia a plňte ich, sväťte moje soboty, ktoré budú znamením medzi mnou a medzi vami, aby ste poznali, že ja som Hospodin, váš Boh.” Ez 20:19-20 Zachovávanie sobôt je znamením, že dodržiavame Božie prikázania.

Je to znamením dodržiavania Starého Zákona. Vyššie uvedený výrok Ez 20:19-20 je vytrhnutý z reči ktorá začína: “Ich synom na púšti som povedal:” Ez 20:18 Teda Boh tu hovorí iba ku Izraelitom v kontexte Starého Zákona, nie ku všetkým ľuďom. A Ezechiel tiež jasne hovorí, že Boh dodržiavanie soboty prikázal iba Izraelitom:

“Keď som ich vyviedol z Egypta a doviedol na púšť, vydal som im svoje ustanovenia a oboznámil ich so svojimi nariadeniami, ktorých plnením má človek žiť. Dal som im aj svoje soboty, aby boli znamením medzi mnou a nimi, aby poznali, že ja, Hospodin, ich posväcujem.” Ez 20:10-12

Ježiš povedal: “Nemyslite si, že som prišiel zrušiť Zákon alebo Prorokov. Neprišiel som zrušiť, ale naplniť. Amen, hovorím vám: Pokiaľ sa nepominie nebo a zem, nepominie sa ani najmenšie písmenko, ani jediná čiarka zo Zákona, kým sa všetko nestane. Kto by teda zrušil čo len jedno z týchto najmenších prikázaní a učil by tak ľudí, bude označený za najmenšieho v nebeskom kráľovstve. Kto ich však bude zachovávať a učiť, bude označený za veľkého v nebeskom kráľovstve.” Mt 5:17-19 Teda prikázania zo Starého Zákona, vrátanie soboty sú platné aj v Novom Zákone, Ježiš ich nezrušil.

Ježiš nehovoril, že prikázania Starého Zákona sú stále platné presne v takej podobe v akej boli v Starom Zákone. Ak by to tak bolo, sám by si protirečil, lebo hneď za touto rečou v Mt 5 podstatne sprísňuje príkazy Starého Zákona a napríklad v Mt 15 ruší príkazy o nečistých jedlách. Kľúčom ku pochopeniu tejto pasáže je jej začiatok– “neprišiel som zrušiť, ale naplniť”. Ježiš prikázania Starého Zákona doviedol ku dokonalosti, čo znamená, že sa nejako zmenili.

Je na sobotistoch aby dokázali, že prikázanie o sobote bolo zo svojej podstaty tak dokonalé, že nebolo potrebné ho nijako naplniť. Ak tak nedokážu spraviť, Ježišove slová naznačujú, že príkaz o sobote už neplatí tak ako v Starom Zákone, nie že Starý Zákon je stále plne platný aj v Novom.

Ježiš dodržiaval sobotu (napr. Lk 4:16), preto by sme ju mali dodržiavať aj my

Ježiš bol pod Starým Zákonom: „Ale keď prišla plnosť času, Boh poslal svojho Syna narodeného zo ženy, narodeného pod Zákonom“ Gal 4:4) Nový Zákon bol totiž ustanovený až jeho smrťou.

„A preto je prostredníkom novej zmluvy, aby prisľúbenie večného dedičstva dosiahli všetci, čo sú povolaní — lebo podstúpil smrť, aby ich vykúpil z previnení spáchaných počas prvej zmluvy. Tam, kde je závet, musí sa dokázať smrť toho, kto ho zhotovil. Len závet zomrelých je platný, nie je však platný, kým žije ten, kto ho zhotovil.“ Hebr 9:15-17

Teda to, že Ježiš zachovával prikázania Starého Zákona, ako obriezka, alebo svätenie soboty nie je samo o sebe nijaký dôkaz, že to majú robiť aj ľudia pod Novou Zmluvou.

Ježiš povedal, že sobota bola ustanovená pre všetkých ľudí: "Sobota bola ustanovená pre človeka, a nie človek pre sobotu!" Mk 2:27 teda aj pre nás.

Kontext nebola otázka, kto má zachovávať sobotu, ale čo je dovolené v sobotu robiť. Preto tu v kontexte slovo „človek“ neodkazuje na ľudstvo, ale na jednotlivca:

„Raz v sobotu Ježiš prechádzal cez obilné pole. Cestou jeho učeníci začali trhať klasy. Farizeji mu hovorili: „Pozri, robia v sobotu, čo nie je dovolené.“ On im povedal: „Nikdy ste nečítali, čo urobil Dávid, keď nemal čo jesť a bol hladný on aj tí, čo boli s ním? Ako za veľkňaza Abiatára vošiel do Božieho domu a jedol predkladané chleby, z ktorých nie je dovolené jesť nikomu okrem kňazov, a dal aj svojmu sprievodu?“ I povedal im: „Sobota bola ustanovená pre človeka, a nie človek pre sobotu!“ Mk 2:25-27

Ježiš vlastne hovorí, že svätenie soboty má slúžiť danému človeku ktorý ho zachováva, nie je na to, aby človeka zväzovalo. To nijako nešpecifikuje kto všetko má sobotu zachovávať.

Ježiš je pánom Soboty, nie nedele, ani akéhokoľvek iného dňa: “Veď Syn človeka je pánom soboty.” Mt 12:8 / Lk 6:5

Zo samotného faktu, že Ježiš je Pánom nad sobotou sa ale nedá logicky vyvodiť, že by aj kresťania mali svätiť sobotu. A okrem toho Ježiš ako Boh je pánom nad všetkým, nie iba nad sobotou, čo vidieť z paralelnej pasáže v Marekovi: “Preto Syn človeka je pánom AJ soboty.” Mk 2:28

Ježiš predpovedal o konci sveta: “Modlite sa, aby ste nemuseli utekať v zime alebo v sobotu” Mt 24:20 To predpokladá, že aj kresťania budú svätiť sobotu.

Táto pasáž sa týka špecificky úteku z Jeruzalema, a nič nenaznačuje, že by pri nej mal Ježiš na mysli, že kresťania musia dodržiavať sobotu. V kontexte sa hovorí, aby sa kresťania modlili, aby ich útek nebol sťažený rôznymi vecami ako je zima, ťarchavosť alebo sobota. Prečo sobota? Farizeji v sobotu zvykli uzatvárať Jeruzalemskú bránu, takže kresťanom by sa podstatne ťažšie utekalo preč z mesta. Teda kontext nijako nenaznačuje, že by to malo akokoľvek znamenať, že kresťania by mali dodržiavať sobotu.

Ježiš nevstal v nedeľu, ale v sobotu, lebo napr. v Mk 16:9 je grécke slovo sabbatton. Teda ak by sme mali oslavovať deň v ktorom Ježiš vstal z mŕtvych, mali by sme oslavovať sobotu.

Tento argument môže vzniknúť iba z nepoznania koiné gréčtiny, a predpokladu, že sabbatton = vyzerá to ako sobota = musí sa tým myslieť iba sobota. V praxi sa v evanjeliách používa výraz „prvý deň po sobote“, čo je určite nedeľa. Slovo sobota tu teda je použité, ale iba ako špecifikácia, o ktorý deň týždňa sa presne jedná.

Po Ježišovej smrti keď už podľa Hebr 9:15-17 bola ustanovená Nová Zmluva, ženy ktoré boli Ježišove učeníčky sobotu stále zachovávali: “Potom sa vrátili a pripravili voňavé oleje a masti. Ale v sobotu podľa príkazu zachovali pokoj.” Lk 23:56 To znamená, že aj pod Novou Zmluvou má sobota svoju platnosť.

V prvom rade, nevieme, či Ježiš za jeho pozemského pôsobenia učil niečo špecifické ohľadom postavenia soboty v Novej Zmluve, teda či o tejto otázke ženy vedeli aj niečo iné okrem učenia Starého Zákona. Z katolíckeho pohľadu Ježiš príkaz o sobote naplnil až svojím zmŕtvychvstaním v nedeľu, teda pred zmŕtvychvstaním nie je dôvod myslieť si, že by niekto vedel o tom, že príkaz o zachovávaní soboty sa zmení.

V druhom rade, aj keby si tieto ženy mysleli, že podľa jeho učenia už sobotu nemusia zachovávať, v danom momente si mysleli, že Ježišovo učenie skončilo, nakoľko umrel. Je teda pochopiteľné, že sa ohľadom soboty pridŕžali učenia Starého Zákona.

V treťom rade, hypoteticky, aj keby si ženy z nejakého dôvodu mysleli, že sobotu už nemusia zachovávať, stále by ju mohli zachovať čisto z dôvodu, aby nepobúrili proti sebe ostatných židov, lebo porušovanie soboty sa trestalo smrťou: „Zachovávajte sobotu! Nech vám je svätá! Kto ju znesvätí, musí zomrieť. Každý, kto by v ten deň pracoval, nech je odstránený spomedzi svojho ľudu.“ Ex 31:14

Apoštoli po Ježišovom nanebovzatí dodržiavali sobotu: "Potom sa vrátili do Jeruzalema z vrchu, ktorý sa volá Olivový a je blízko Jeruzalema, vo vzdialenosti sobotnej cesty." Sk 1:12

Tento verš nehovorí, že apoštoli dodržiavali sobotu, je to tu spomenutné iba ako špecifikovanie vzdialenosti.

Apoštoli počas svojho pôsobenia dodržiavali sobotu: "Oni však išli z Perge ďalej, až došli do Antiochie v Pizídii. V sobotný deň vošli do synagógy a tam si sadli. ... Pri odchode ich prosili, aby im o tomto hovorili aj nasledujúcu sobotu. Keď sa zhromaždenie rozišlo, mnoho Židov a nábožných prozelytov sprevádzalo Pavla a Barnabáša. Oni sa s nimi rozprávali a povzbudzovali ich, aby vytrvali v Božej milosti. Nasledujúcu sobotu sa takmer celé mesto zhromaždilo, aby počulo Pánovo slovo." Sk 13:14;42-44 "V sobotu sme vyšli za bránu k rieke, lebo sme sa nazdávali, že sa tam modlievajú." Sk 16:13 "Pavol ako zvyčajne išiel medzi nich a po tri soboty viedol s nimi rozhovory o Písmach." Sk 17:2 "Každú sobotu potom viedol rozhovory v synagóge a presviedčal Židov i Grékov." Sk 18:4

Žiaden z týchto veršov nehovorí, že by apoštoli dodržiavali sobotu v zmysle Starého Zákona. Všetky tieto verše v kontexte hovoria o tom, že apoštoli v sobotu zvykli evanjelizovať židov, čo je pochopiteľné, nakoľko židia sa v sobotu zhromažďovali. To samo o sebe ale nijako nedokazuje, že by apoštoli tvrdili, že v Novom Zákone pre kresťanov stále platí príkaz o svätení soboty.

Na Jeruzalemskom koncile apoštol Jakub predpokladal, že aj pohania svätia sobotu, a nikto nepovedal, že by to pod Novým Zákonom nemuseli robiť: "Mojžiš má totiž od dávnych pokolení po mestách svojich kazateľov, ktorí ho čítajú každú sobotu v synagógach." Sk 15:21

Na takýto záver nemáme z text žiaden dôvod. V kontexte sa sobota spomína iba v zmysle, že kazatelia Starého Zákona ohlasujú Starý Zákon v sobotu, a pretože o Starom Zákone vedeli aj pohania, aby novoobrátení kresťania nepohoršovali, Jeruzalemský koncil sa zhodol na tom, že niektoré príkazy Starého Zákona majú stále zachovávať.

„Preto usudzujem, že nesmieme robiť ťažkosti tým, čo sa z pohanov obracajú k Bohu, ale treba im napísať list, aby sa zdržiavali všetkého, čo bolo poškvrnené modlami, smilstva, zaduseného a krvi. Mojžiš má totiž od dávnych pokolení po mestách svojich kazateľov, ktorí ho čítajú každú sobotu v synagógach.“ Sk 15:19-21

Pavol sa obhajoval: "Ničím som sa neprehrešil ani proti židovskému zákonu, ani proti chrámu, ani proti cisárovi." Sk 25:8 To znamená, že musel dodržiavať aj sobotu.

Toto Pavlovo vyjadrenie musíme čítať spolu s týmto vyjadrením:

Teda Pavol nedodržiaval príkazy Starého Zákona preto, lebo by si myslel, že je nimi viazaný, ale preto, aby židov nebúril, a tak ich čo najviac oslovil aby ich získal pre kresťanstvo. To nijako nedokazuje, že by akýkoľvek príkaz Starého Zákona platil aj v Novom Zákone.

V liste Hebrejom sa píše: “A tak ostáva sobotný odpočinok pre Boží ľud” Hebr 4:9 To znamená, že kresťania majú stále zachovávať sobotu.

V kontexte tu sobotný odpočinok neodkazuje na 24 hodinový deň týždňa sobotu, ale na večný odpočinok, ktorý máme v Bohu.

„Bratia, dávajte si pozor, aby nikto z vás nemal zlé a neverné srdce a neodpadol od živého Boha, ale denne sa vzájomne povzbudzujte, kým trvá to „dnes“, aby nikoho z vás nezatvrdilo mámenie hriechu. Veď máme účasť na Kristovi, pravda, len ak si zachováme až do konca také pevné rozhodnutie, aké sme mali na začiatku. Je povedané: Dnes, keď počujete jeho hlas, nezatvrdzujte svoje srdcia ako pri vzbure. Kto sú to tí, čo počuli a búrili sa? Vari to neboli všetci, čo vyšli z Egypta pod Mojžišovým vedením? A na koho som sa rozhneval na štyridsať rokov? Či nie na tých, čo zhrešili a ich mŕtvoly popadali na púšti? A komu prisahal, že nevojdú do jeho odpočinku, ak nie tým, čo neuverili? Vidíme teda, že nemohli vojsť pre nevieru.“ Hebr 3:12-19

V kontexte konca predchádzajúcej kapitoly tu „odpočinok“ jednoznačne nehovorí o sobote, lebo sobotu Izraeliti na púšti zachovávali.

„Bojme sa teda, aby azda o niekom z vás neplatilo, že zaostal, pokým trvá prisľúbenie, že možno vojsť do jeho odpočinku. Veď aj nám sa zvestovalo evanjelium rovnako ako aj im. Ale im počuté slovo neosožilo, lebo aj keď ho počuli, vierou s ním nezrástli. Preto do odpočinku vchádzame my, čo sme uverili, ako povedal: A tak som vo svojom hneve prisahal: Nevojdú do môjho odpočinku, hoci jeho diela boli dokonané od stvorenia sveta, lebo kdesi sa hovorí o siedmom dni takto: Na siedmy deň si Boh odpočinul od všetkých svojich prác. A tu zasa: Nevojdú do môjho odpočinku. Ak teda trvá možnosť, aby doň niektorí vošli, a pretože tí, ktorým sa evanjelium zvestovalo ako prvým, pre neposlušnosť nevošli, Boh znova určuje iné dnes, keď po toľkom čase hovorí ústami Dávida, ako už bolo povedané: Dnes, keď počujete jeho hlas, nezatvrdzujte svoje srdcia. Veď keby ich bol Jozua voviedol do odpočinku, nebol by už potom hovoril o inom dni.“ Hebr 4:1-8

„dnes“ tu evidentne odkazuje na čas, v ktorom je možné stať sa kresťanom, a skrze to vojsť do večného odpočinku. Toto „dnes“ je odlišné od „dnes“ ktoré platilo za čias východu Izraelitov z Egypta.

„A tak ostáva sobotný odpočinok pre Boží ľud; lebo kto vošiel do jeho odpočinku, ten si odpočinul od svojich diel tak, ako Boh od svojich. Usilujme sa teda vojsť do toho odpočinku, aby nikto nepadol podľa toho istého príkladu neposlušnosti.“ Hebr 4:9-11

Odpočinok je tu v kontexte odpočinok ktorý máme po smrti v Bohu. Celá idea tejto pasáže od tretej kapitoly až sem je napomenutie, že ak kresťania nevydržia až do konca, do tohto odpočinku nevojdú. Teda sobotný odpočinok tu nie je 24 hodinový úsek ktorý by sme mali na zemi dodržiavať, ale Božia „sobota“, lebo tak ako Boh „odpočíva“ po tom, čo prestal tvoriť, aj my budeme mať večný „sobotný“ odpočinok v Bohu. Za čias Mojžiša a Jozua bolo možné do neho vojsť, ale je to opäť možné aj teraz, za čias Ježiša Krista. Teda ako bol Boží „odpočinok“ – Božia „sobota“ ponúknutá Izraelitom kedysi dávno, teraz je ponúknutá kresťanom, a všetci kresťania sa majú usilovať do neho vojsť.

Tento verš teda nedokazuje, že by svätenie soboty bolo aj pre kresťanov, ale že pre kresťanov zostáva Božia „sobota“, teda večný odpočinok v Bohu.

Praví kresťania dodržiavajú prikázania: “Tu k nemu ktosi prišiel a povedal: „Učiteľ, čo dobré mám robiť, aby som mal večný život?“ Ježiš mu odpovedal: „Čo sa ma pýtaš na dobro? Jeden je Dobrý! Ak však chceš vojsť do života, zachovávaj prikázania.” Mt 19:16-17 “Drak sa na ženu nahneval a odišiel bojovať proti ostatným z jej potomstva, ktorí zachovávajú Božie prikázania a držia sa Ježišovho svedectva.” Zjv 12:17 Dodržiavať sobotu je taktiež Božie prikázanie, teda kresťania ho majú dodržovať.

Žiadna z týchto pasážií nehovorí, že sobota je medzi prikázaniami, ktoré sú tu na mysli. V Mt 19 dokonca Ježiš vymenúva prikázania Desatora, ale svätenie soboty medzi nimi nespomína: „Ak však chceš vojsť do života, zachovávaj prikázania.“ „A ktoré?“ opýtal sa ho. Ježiš mu povedal: „Tieto: Nezabiješ! Nescudzoložíš! Nepokradneš! Nebudeš krivo svedčiť! Cti otca a matku! a Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého!“ Mt 19:17-19 Ak by sme pod slovo „prikázania“ chceli zahrnúť všetko čo je v biblií označené ako prikázanie, museli by sme dodržiavať celý Starý Zákon. Keďže kresťania nie sú pod Starým Zákonom, prikázania tu musia odkazovať iba na prikázania Nového Zákona. Teda aby tieto pasáže dokazovali svätenie soboty, najprv by bolo nutné nejako inak dokázať, že v Novom Zákone sa sobota má svätiť. Sami o sebe to dokázať nemôžu.

Význam slova Sobota = Sabat znamená doslova odpočinok. Keďže tento deň sa tak nazýva aj v Novom Zákone, zamená to, že v ňom kresťania odpočívali.

Takýto záver nenasleduje. Slovo sobota z jazykového hľadiska v danej dobe označovalo konkrétny 24 hodinový úsek ako taký, bez ohľadu na to či sa v ňom odpočívalo alebo nie. Preto fakt, že kresťania sobotu stále nazývali sobotou, nijako nedokazuje, že by mali na mysli, že vtedy odpočívali, dokazuje to iba, že odkazovali na konkrétny deň týždňa.