Cieľom tohto článku je vyvrátiť argumenty ktoré sa používajú na dokázanie toho, že Ježiš nebol pravý Boh.
ARGUMENTY
Boh je vševediaci. Ježiš ale nebol vševediaci "No o tom dni a hodine nevie nikto, ani nebeskí anjeli, ani Syn, iba Otec." Mt 24:36/Mk 13:32 Preto Ježiš nemôže byť Boh.Sloveso „vedieť“ môže znamenať priamy prístup ku nejakej vedomosti, avšak má aj druhý význam v zmysle „vyjaviť“. V tomto druhom význame sa používa napríklad v 1 Kor 2:2:
„Rozhodol som sa totiž, že medzi vami nebudem poznať nič iné okrem Ježiša Krista, a to ukrižovaného.“ 1 Kor 2:2
Pavol tu nehovorí, že medzi Korinťanmi zabudol na všetky ostatné vedomosti, ale že sa im rozhodol vyjavovať iba veci ohľadom Ježiša Krista.
Keď v tomto význame prečítame „vedieť“ vo veršoch Mt 24:36/Mk 13:32, tak sa z nich stane „Ten deň ani hodinu nevyjaví nikto, ani nebeskí anjeli, ani Syn, iba Otec.“ Takáto veta Ježišovu vševedúcnosť nijako neohrozuje. Túto interpretáciu podporuje aj Sk 1:7 „On [Ježiš] im odpovedal: „Nie je vašou vecou poznať časy alebo chvíle, ktoré určil svojou mocou Otec.“ kde sa výslovne hovorí, že sú veci, ktoré apoštolom nemajú byť vyjavené. A napokon Nový Zákon obsahuje aj verše ktoré výslovne dokazujú Ježišovu vševedúcnosť:
„Teraz vieme, že vieš všetko a nepotrebuješ, aby sa ťa niekto na niečo pýtal.“ Jn 16:30
„Lebo v ňom [Ježišovi] sú ukryté všetky poklady múdrosti a poznania.“ Kol 2:3
Toto protirečenie teda neplatí, lebo veta Mt 24:36/Mk 13:32 môže mať aj význam, že nebolo Ježišovou úlohou prezradiť „ten deň a hodinu“, preto ho v tom zmysle „nevedel“, nie preto, že by Ježiš nebol vševedúci. Keďže máme silné argumenty pre Ježišovo božstvo, aj vševedúcnosť, najkorektnejšie je čítať tieto verše v tomto význame, a nie vo význame ktorý by Ježišovi vševedúcnosť popieral.
"Keď sa vydával na cestu, ktosi k nemu pribehol, padol pred ním na kolená a pýtal sa ho: „Učiteľ dobrý, čo mám robiť, aby som sa stal dedičom večného života?“ Ježiš mu odpovedal: „Prečo ma nazývaš dobrým? Nikto nie je dobrý, iba jeden — Boh. " Mk 10:17-18 Ježiš tu veľmi silno naznačil, že titul "dobrý" patrí jedine Bohu, a že by ho tak mladík nemal nazývať, teda že nie je Bohom.Je pravda, že významovo tu Ježiš mohol naznačiť, že v skutočnosti nie je dobrý, a že nie je Boh. Ale významovo úplne rovnako mohol povedať: „Aký je tvoj skutočný úmysel keď ma nazývaš dobrým? Naozaj si uvedomuješ, že ma tak vlastne staviaš do pozície Boha?“ Preto tento argument v skutočnosti nemá žiadnu silu. Samotná situácia totiž nijako nešpecifikuje, že ktorý z týchto významov mal Ježiš na mysli. Ale keďže Ježiš nikde nie je nikdy opísaný ako zlý čo i len v najmenšom zmysle, práve naopak, i keby sme texty o Ježišovom božstve nebrali do úvahy, druhý význam je omnoho pravdepodobnejší.
Boh nemôže mať Boha. Ježiš mal Boha: "Ježiš jej povedal: „Nedotýkaj sa ma zato, že som ešte nevystúpil k Otcovi, ale choď k mojim bratom a povedz im: ‚Vystupujem k svojmu Otcovi a k vášmu Otcovi, k svojmu Bohu a k vášmu Bohu.‘" Jn 20:17 Preto Ježiš nemôže byť Bohom.Pokiaľ je Boh skutočne v troch osobách, neexistuje dôvod, prečo by sa tieto osoby vzájomne nemohli oslovovať ako „môj Boh“. Ježiš v tomto kontexte pod „mojím Bohom“ hovorí o Otcovi, a keďže on je Syn, nikde tu nevzniká logický rozpor.
Okrem toho Ježiš mal až dve prirodzenosti – božskú a ľudskú. Ľudská prirodzenosť je stvorená, a to znamená, že musí mať Boha: „Pozri, ja som Hospodin, Boh celého tvorstva“ Jer 32:27 Teda aj len z toho hľadiska, že Ježiš má ľudskú prirodzenosť je vyjadrenie „môj Boh“ úplne korektné, a nijako nehovorí o tom či má alebo nemá aj božskú prirodzenosť.
Boha nikto nevidí: "Boha nikto nikdy nevidel." Jn 1:18 Ježiš ale bol viditeľný. Preto Ježiš nemôže byť Boh.Keď Ján povedal, že Boha nikto nikdy nevidel, tak tým musel mať na mysli, že Boha Otca v jeho podstate nikto nikdy nevidel. Túto myšlienku totiž rozširuje aj vo svojom prvom liste kde hovorí, že „Pozrite, akú veľkú lásku nám daroval Otec, aby sme sa volali Božími deťmi. A nimi sme. Svet nás preto nepozná, lebo nepoznal jeho. Milovaní, teraz sme Božími deťmi a ešte sa neukázalo, čím budeme. Vieme, že keď sa zjaví, budeme mu podobní, lebo ho uvidíme takého, aký je.“ 1 Jn 3:1-2 Nemohol však mať na mysli, že Boh sa nemôže zjaviť vo viditeľnej podobe, nakoľko to sa už v Starom Zákone niekoľko krát udialo:
„Potom vystúpili Mojžiš, Áron, Nadáb i Abihu a sedemdesiati starší spomedzi Izraela. Uvideli Boha Izraela. Pod jeho nohami bolo čosi ako zafírová dlažba, ako čisté nebo. Boh nezdvihol ruku na popredných Izraelitov, hoci ho uzreli. Potom jedli a pili.“ Ex 24:9-11
Ježiš bol viditeľný ako človek, neukazoval svoju božskú podstatu. Preto jeho viditeľnosť nijako neprotirečí Jn 1:18, nakoľko tam sa hovorí iba o neviditeľnosti božskej podstaty, a nevyvracia to možnosť, že Boh by sa mohol zjaviť skrze viditeľnú ľudskú prirodzenosť.
Ježiš povedal, že iba Otec je pravý Boh "A večný život je v tom, aby poznali teba, jediného, pravého Boha i toho, ktorého si poslal, Ježiša Krista." Jn 17:3 Keďže Ježiš nie je Otec, tak Ježiš nie je Bohom.Ježiš v tomto verši povedal, že Otec je Boh, a že pod pojmom „Boh“ myslí jediného pravého Boha. Ježiš nepovedal, že „Jedine Otec je pravý Boh“, teda že iba osoba Otec má titul „pravý Boh“, ale Otcovi pripísal titul „jediný pravý Boh“. Z pohľadu trinitariánov je „jediný pravý Boh“ titul ktorý má aj Otec, aj Syn, aj Duch Svätý. Povedať, že „Otec je jediný pravý Boh“ a „Syn je jediný pravý Boh“ si neprotirečí, lebo v obidvoch prípadoch slovo „jediný“ neodkazuje na „Otec“, alebo „Syn“, ale na „pravý Boh“, a s tým, že Boh je jediný plne súhlasíme.
"Pokiaľ teda ide o to, či sa smie jesť mäso obetované modlám, vieme, že na svete modla nič neznamená a niet iného boha, okrem toho Jedného. Aj keď sú takzvaní bohovia na nebi či na zemi — akože je mnoho takých bohov a pánov —, no my máme jedného Boha Otca, z ktorého je všetko a my sme tu pre neho, a jedného Pána Ježiša Krista, skrze ktorého je všetko a aj my sme skrze neho." 1 Kor 8:6 Otec v tomto verši je Boh, a Ježiš je Pán. Je tu teda jednoznačný rozdiel medzi jediným Bohom, ktorý je Otec, a Ježišom, ktorý je Pán. Okrem toho, keď je Otec jediný Boh, tak Bohom už nemôže byť okrem neho nikto iný.V skutočnosti je tento verš silným dôkazom, že Ježiš je tiež pravý Boh. Na prvý pohľad sa môže zdať, že je tu rozdiel medzi pojmom „Boh“ a „Pán“, ale v kontexte môžeme vidieť, že Pavol tu nehovorí o kategórií „bohov“ a kategórií „pánov“, ale verš začína „Aj keď sú takzvaní bohovia na nebi či na zemi, akože je mnoho takých bohov a pánov“, teda vyjadrenie „bohovia a páni“ odkazuje na domnelé „božstvo“ falošných bohov, tak vetu zakončuje, že pre kresťanov je pravým Bohom Boh Otec a Pán Ježiš. Čiže v kontexte vidíme, že „Pán“ je titul pravého Boha rovnako ako slovo „Boh“.
Môžeme to posilniť tým, že vyjadrenie „Jediný Pán“ malo pre Izraelitov silný podtón Božského titulu: „Ježiš odpovedal: „Najdôležitejšie je toto: Počuj, Izrael! Pán, náš Boh, je jediný Pán!“ Mk 12:29 Pavol v 1 Kor 8:6 robí paralelu medzi Otcom a Ježišom (jediný Boh – jediný Pán, všetko z neho – všetko skrze neho, my sme z neho – my sme skrze neho), takže opäť tu môžeme vidieť, že titul „jediný Boh“ a titul „jediný Pán“ sú oba titulmi, ktoré spoločne odkazuje na jediného pravého Boha.
A napokon, Pavol tu píše, že skrze Boha Otca „je všetko“. Čo je toto všetko? Celkom jednoznačne je to odkaz na celé stvorenie. Ale Pavol paralelne tvrdí, že skrze Ježiša „je všetko“. V kontexte je to rovnaké „všetko“ ako pri Otcovi, teda skrze Ježiša je všetko stvorenie. Ak je skrze Ježiša všetko stvorenie, tak Ježiš sám nemôže byť stvorenie, lebo nemohol byť stvorený skrze seba ak ešte neexistoval. Proti tomuto záveru sa dá argumentovať iba ak by slovo „všetko“ znamenalo „všetko stvorenie okrem Ježiša“, ale na takú výnimku tu nikde nemáme dôvod. Preto by sme mali uznať, že najjednochšie čítanie tohto verša znie, že Ježiš je nad stvorenstvom, a nie je súčasť stvorenia.
Napokon čo sa týka argumentu, že keď je Otec jediný Boh, tak to vylučuje akékoľvek iné použitie slova Boh je ľahko vyvrátený tým, že v takom prípade by sme museli tvrdiť, že to, že Ježiš je jediný Pán znamená, že Otec nie je Pán, čo nie je pravda, čítame napríklad: „V tej hodine zaplesal Ježiš v Duchu Svätom a povedal: „Velebím ťa, Otče, Pán neba a zeme“ Lk 10:21 Omnoho rozumnejšie je uznať, že „jediný Boh“ a „jediný Pán“ sú tituly ktoré spoločne odkazujú na pravého Boha, nie na to, že by ich Otec/Syn exkluzívne vlastnil.
Nič tu teda nenaznačuje, že by tento verš mal Ježišovo Božstvo vyvrátiť. Pavol tu doslova povedal, že aj Otec, aj Ježiš sú obaja pravým Bohom.
Ježiš je v Zjv 3:14 nazvaný "počiatok Božieho stvorenia". To znamená, že bol stvorený na počiatku Božieho stvorenia, teda že je prvým Božím stvorením.Takýto záver logicky nenasleduje. Vyjadrenie „počiatok Božieho Stvorenia“ nie je to isté ako „stvorený na počiatku Božieho Stvorenia“, ale významovo to je „Božie Stvorenie má v ňom počiatok“. Zjavenie bolo napísané Jánom, a ten na začiatku svojho evanjelia napísal: „Na počiatku bolo Slovo, to Slovo bolo u Boha a to Slovo bolo Boh. Ono bolo na počiatku u Boha. Ním vzniklo všetko a bez neho nevzniklo nič z toho, čo jestvuje.“ Jn 1:1-3 Teda na počiatku Božieho stvorenia Slovo (= Ježiš podľa „To Slovo sa stalo telom a prebývalo medzi nami a my sme videli jeho slávu, slávu, akú má od Otca jednorodený Syn, plný milosti a pravdy.“ Jn 1:14) už existovalo, a skrze neho bolo všetko stvorené. Teda všetko Božie Stvorenie má v Slove Ježišovi svoj počiatok. Teda inak povedané, Ježiš je počiatok Božieho stvorenia.