Božia trojjedinosť znamená, že je iba jeden Boh, ale tento Boh existuje v troch osobách. Jedná sa o Otca, Syna (Ježiša) a Ducha Svätého. Pojem Boh teda neznamená jednu osobu, ale odkazuje na jednu večnú podstatu z ktorej vychádzajú tieto tri osoby. Preto môžeme povedať že Boh je jeden (lebo existuje iba jedna večná podstata) ale zároveň sú v ňom tri osoby.
ARGUMENTY ZA
Pre každú časť nižšie existuje aj množstvo ďalších argumentov, tento článok vždy vyberá iba tri biblické pasáže.
Boh je len jeden
„Hospodin je Boh a okrem neho iného niet.“ Dt 4:35
„Veď Boh je predsa jeden“ Rim 3:30
„Pokiaľ teda ide o to, či sa smie jesť mäso obetované modlám, vieme, že na svete modla nič neznamená a niet iného boha, okrem toho Jedného.“ 1 Kor 8:4
Otec je Boh
„V tej hodine zaplesal Ježiš v Duchu Svätom a povedal: „Velebím ťa Otče, Pán neba i zeme…“ Lk 10:21
„Keď to Ježiš povedal, zdvihol oči k nebu a hovoril: „Otče … večný život je v tom aby poznali teba, jediného pravého Boha“ Jn 17:1;3
„Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca“ Ef 1:2
Syn je Boh
„Po ôsmich dňoch boli učeníci zase vnútri a Tomáš bol s nimi. Hoci dvere boli zatvorené, Ježiš prišiel, postavil sa do stredu a povedal: „Pokoj vám!“ Potom povedal Tomášovi: „Daj sem prst a pozri si moje ruky! Daj sem ruku a vlož ju do môjho boku! A nebuď nevediaci, ale veriaci!“ Tomáš mu odpovedal: „Pán môj a Boh môj!“ Ježiš mu povedal: „Uveril si, pretože si ma videl. Blahoslavení ktorí nevideli, a uverili.“ Jn 20:26-29
Tomáš povedal že Ježiš je jeho Boh. Prvé prikázanie desatora znie: „Nebudeš mať iných Bohov okrem mňa!“ Ex 20:3 Tomáš Ježiša za Boha evidentne mal. Pokarhal ho Ježiš za také rúhanie? Nie, naopak, povedal že blahoslavení sú všetci ktorí tomu uveria aj bez toho aby sa Ježiša mohli osobne dotknúť.
„Keď veľkňazi a zákonníci videli divy ktoré robil, i deti, ktoré volali v chráme: „Hosanna Synovi Dávidovmu!“ nahnevali sa a povedali mu: „Počuješ, čo hovoria?“ Ježiš im odpovedal: „Áno. Nikdy ste nečítali: Z úst batoliat a dojčeniec pripravil si si chválu?“ Mt 21:15-16
Túto pasáž som zaradil kvôli ľuďom ktoré tvrdia že synoptické evanjeliá (Marek, Matúš a Lukáš) ktoré boli napísané skorej ako Jánovo evanjelium, Ježiša nepredstavujú ako Boha, a že Ježišovo božstvo je až neskorší dodatok. V pasáži vyššie deti chválili Ježiša, a keď sa na to zákonníci nahnevali, Ježiš im citoval verš zo Starého Zákona „Z úst batoliat a dojčeniec pripravil si si chválu“. Tento verš pochádza z ôsmeho žalmu, a v kontexte hovorí o tom, že túto chválu si pripravil Hospodin – jediný pravý Boh. „Hospodin, Pán náš, aké vznešené je tvoje meno na celej zemi! Z úst detí a dojčiat si si pripravil chválu“ Ž 8:2-3 Takže Ježiš vlastne odpovedal: „Čomu sa divíte? Som Boh a zo Starého Zákona by ste mali vedieť že Boh si pripravuje chválu z úst detí.“ Ježiš sa tu jednoznačne prehlásil za Boha tým, že na seba vztiahol chválu ktorá podľa Starého Zákona patrila pravému Bohu.
„[Boh hovorí Synovi] Ty, Pane, si na začiatku založil zem a nebesia sú dielom tvojich rúk. Ony sa pominú, ale ty zostávaš; a všetci zostarnú ako odev a zvinieš ich ako plášť, ako odev a zmenia sa. Ty si však ten istý a tvoje roky neprestanú“ Hebr 1:10-12
Pisateľ listu Hebrejom tu na Ježiša vzťahuje slová zo žalmu 102:26-28 ktoré sú v kontexte adresované pravému Bohu a hovoria o tom, že stvoril nebo a zem. Keďže vieme, že Boh stvoril svet sám „Ja, Hospodin tvorím všetko, ja sám rozťahujem nebesá a rozprestieram zem. Kto mi pomáha?“ Iz 44:24, je jasné, že Ježiš, keďže podľa listu Hebrejom tiež stvoril nebo a zem, musí byť pravým Bohom.
Duch Svätý je Boh
„No Peter mu povedal: „Ananiáš! Prečo ti satan naplnil srdce, aby si klamal Duchu Svätému a odložil si si z peňazí za predané pole? Nebolo vari tvoje, kým si ho mal? A keď si ho už predal, nemohol si z peniazmi zaň voľne nakladať? Ako si sa mohol rozhodnúť pre takúto vec? Neklamal si ľuďom, ale Bohu.“ Sk 5:3-4
Pre Petra bol Duch Svätý jednoznačne Bohom.
„o to viac krv Krista, ktorý mocou večného Ducha sám seba priniesol Bohu ako nepoškvrnenú obetu, očistí nám svedomie od mŕtvych skutkov“ Hebr 9:14
Večný Duch v tejto pasáži je jednoznačne Duch Svätý (Duch Svätý a Duch sú synonymá, napr. Ježiš bol naplnený Duchom Svätým Lk 4:1 a evanjelista potom píše „Ježiš sa v sile Ducha vrátil do Galiley“ Lk 4:14) Keďže večný je jedine Boh, z tohto verša jednoznačne vyplýva, že Duch Svätý je Bohom tiež.
„Dosvedčuje nám to i Duch Svätý, keď hovorí: Toto je zmluva, ktorú s nimi uzavriem po tých dňoch, hovorí Pán: Svoje zákony vložím do ich sŕdc a vpíšem im ich do mysle; a na ich hriechy a ich neprávosti si už viac nespomeniem.“ Hebr 10:15-16
Táto citácia pochádza z Jeremiáša 31:33-34 a nespochybniteľne ju povedal Boh. Ale podľa pisateľa listu Hebrejom to povedal Duch Svätý. Opäť tu vidíme, že Duch Svätý je Boh.