Celibát je cirkevný príkaz, podľa ktorého sa do kňažskej služby v latinskom obrade prijímajú iba muži, ktorí sa zaviažu, že budú celý život slobodní a nikdy sa neoženia. Je dôležité pripomenúť, že Cirkev netvrdí, že by manželstvo bolo absolútne nezlučiteľné s kňažstvom, vo východnom obrade v katolíckej Cirkvi aj v tejto chvíli existujú kňazi, ktorí sú v manželstve. Ale Cirkev považuje celibát kňazov za ten najoptimálnejší stav.
ARGUMENTY ZA
Celibát je možný a je dobrý
„Učeníci mu povedali: „Ak je to takto medzi mužom a ženou, je lepšie neženiť sa.“ On im odpovedal: „Nie všetci chápu toto slovo, len tí, ktorým je to dané. Sú totiž ľudia neschopní manželstva, ktorí sa tak narodili zo života matky; iní sú neschopní manželstva, lebo ich takými urobili ľudia; ďalší sú neschopní manželstva, lebo sa sami urobili takými pre nebeské kráľovstvo. Kto to môže pochopiť, nech pochopí.“ Mt 19:10-12
Po tom, čo Ježiš hovoril o manželstve a jeho nerozlučnosti, sa vyjadril aj ku ľuďom ktorí žijú bez manželstva v celibáte. Najprv spomenul tých, ktorí majú nejaké fyzické porušenie a preto nemôžu vstúpiť do manželstva, potom tí ktorých takými urobili iní ľudia, napríklad kastráciou a napokon tých, ktorí sa manželstva vzdali dobrovoľne pre Božie kráľovstvo. Tento posledný prípad bol vždy braný ako odkaz na ľudí, ktorí sa dobrovoľne rozhodli pre celibát. Keďže prvé dva prípady hovoria o doživotnej neschopnosti byť v manželstve, vyplýva z toho, že aj tento tretí prípad odkazuje na doživotný sľub.
„Želal by som si, aby všetci ľudia boli ako ja, ale každý má od Boha svoj vlastný dar: jeden tak, druhý inak. Neženatým, nevydatým a vdovám však hovorím: Pre nich je dobre, ak zostanú ako ja.“ 1 Kor 7:7-8
Z tejto pasáže môžeme vidieť, že schopnosť žiť v celibáte je Boží dar. Takže opäť môžeme vidieť, že v Cirkvi určite budú existovať ľudia, ktorí budú žiť v celibáte pre Božie kráľovstvo.
Ježiš aj apoštoli žili v celibáte
To, že Ježiš nemal žiadnu manželku môžeme vidieť napríklad z toho, že apoštoli hovoria, že jeho manželkou je Cirkev.
„Muži, milujte svoje ženy tak, ako aj Kristus miloval Cirkev a vydal za ňu samého seba, aby ju posvätil očistným kúpeľom vody a slovom; aby si pripravil Cirkev slávnu, na ktorej niet poškvrny ani vrásky, ani nič podobné, aby bola svätá a bez poškvrny. Tak aj muži majú milovať svoje ženy ako vlastné telá. Kto miluje svoju ženu, miluje samého seba. Veď nikdy nikto nemal svoje telo v nenávisti, ale živí ho a opatruje, ako aj Kristus Cirkev, pretože sme údmi jeho tela. Preto opustí človek otca i matku a priľne k svojej žene a budú dvaja jedno telo. Toto tajomstvo je veľké, no hovorím to vzhľadom na Krista a Cirkev.“ Ef 5:25-32
„Prišiel jeden zo siedmich anjelov, ktorí mali sedem čiaš, naplnených siedmimi poslednými ranami, a takto ku mne prehovoril: „Poď, ukážem ti nevestu, Baránkovu manželku.“ V duchu ma odniesol na veľký a vysoký vrch a ukázal mi sväté mesto Jeruzalem, ako zostupuje z neba od Boha.“ Zjv 21:9-10
A aj keď vieme, že z apoštolov bol minimálne Peter ženatý, po tom čo ich Ježiš povolal, zostali až do konca života v celibáte, ako počas Ježišovho verejného pôsobenia:
„Tu Peter povedal: „Pozri, my sme opustili, čo sme mali, a nasledovali sme ťa.“ On im povedal: „Amen, hovorím vám: Niet nikoho, kto opustí dom, či ženu, bratov, rodičov alebo deti pre Božie kráľovstvo, aby v tomto čase nedostal mnohonásobne viac a v budúcom veku večný život.“ Lk 18:28-30
Tak aj po ňom (ženy už berú ako sestry):
„Vari podľa príkladu ostatných apoštolov a Pánových bratov i Kéfasa nemáme právo brať si so sebou sestru, ženu?“ 1 Kor 9:5
Dáva teda zmysel aby kňazi napodobňovali tento príklad, ktorý dal Ježiš aj apoštoli.
Celibát kňazom umožňuje plne sa venovať službe Bohu
„Chcem však, aby ste boli bez starostí. Neženatý sa stará o Pánove veci, ako by sa zapáčil Pánovi. Ale ženatý sa stará o veci sveta, ako by sa páčil žene, a je rozpoltený. Nevydatá žena a panna sa stará o Pánove veci, aby bola svätá telom i duchom. No vydatá sa stará o veci sveta, ako by sa páčila mužovi.“ 1 Kor 7:32-34
Keďže služba kňaza je zo svojej podstaty neustálou službou Bohu, preto sa jej kňaz môže venovať omnoho lepšie ak žije sám a nemusí sa zároveň aj starať o rodinu.
Apoštoli prikázali čiastočný celibát
„Biskup musí byť … muž jednej ženy“ 1 Tim 3:2
Po tom, čo biskupovi zomrela žena, podľa apoštolského príkazu musel zostať až do konca života žiť v celibáte, nemohol sa už druhý krát oženiť. To, že táto interpretácia je správna podporuje aj to, že Pavol neskôr v liste nevydatú vdovu označuje ako „žena jedného muža“: „Do zoznamu nech je zapísaná vdova nie mladšia ako šesťdesiatročná, žena jedného muža“ 1 Tim 5:9 To, že už apoštoli vyžadovali od biskupov minimálne čiastočný celibát ukazuje, že požiadavka celibátu zo strany Cirkvi nie je nič protibiblické.
ARGUMENTY PROTI
Boží príkaz človeku znie: „Ploďte sa a množte sa“ Gn 1:26 Celibát nie je prirodzený
Lenže ak berieme do úvahy celú bibliu, uvidíme, že Boh proti celibátu nič nemá, naopak je to Boží dar, ktorí niektorí dostanú. Teda túto pasáž v Genezis celkom určite nemôžeme interpretovať ako „celibát je neprirodzený“ Táto pasáž sa vzťahuje iba na manželov, lebo tí jediní sa môžu „plodiť a množiť“ Nič v nej nezakazuje zostať celý život slobodný.
Mt 19:12 je zle preložené, v skutočnosti to hovorí o eunuchoch = vykastrovaných mužoch, správny preklad má znieť „ďalší sú neschopní manželstva, lebo sa sami vykastrovali“, čo katolícki kňazi nerobia. Podporuje to aj latinský preklad kde je použité slovo „castraverunt“
Eunuchovia nie sú vždy iba vykastrovaní muži, teda tento argument zo svojej podstaty nefunguje. Človek taktiež nekastruje sám seba, kastrujú ho iní, čo Ježiš už v Mt 19:12 spomenul v druhej kategórií ľudí, ktorých iní spravili neschopnými manželstva, teda neexistuje žiaden dôvod prečo by sme sa mali domnievať, že na kastráciu myslel aj pri tretej skupine ľudí. Naopak, táto pasáž bola vždy vnímaná v zmysle rozhodnutia sa pre celibát, ktorým sa človek urobí „neschopným pre manželstvo“.
A latinským prekladom sa nedá argumentovať, nakoľko samotný prekladateľ Hieroným túto pasáž interpretoval v duchovnom zmysle a obhajoval to, že stav panenstva je nadradený manželskému stavu (Proti Joviniánusovi, kniha 1).
„Duch však výslovne hovorí, že v posledných časoch niektorí odpadnú od viery a budú sa pridŕžať bludných duchov a náuk démonov pre pokrytectvo luhárov, ktorí majú vypálené znamenie na vlastnom svedomí. Títo ľudia zabraňujú vstupovať do manželstva, prikazujú zdržiavať sa pokrmov, ktoré Boh predsa stvoril, aby ich s vďačnosťou prijímali tí, čo veria a poznajú pravdu.“ 1 Tim 4:1-3 Katolícka Cirkev príkazom celibátu a taktiež príkazom pôstu učí doktríny démonov.
Ak by príkaz celibátu bola naozaj doktrína démnov, Pavol by v tom iste nemohol zároveň v 1 Tim 3:2 prikazovať, že biskup musí po smrti svojej manželky zostať v celibáte.
Taktiež Katolícka Cirkev nikomu nezabraňuje vstúpiť do manželstva, v prípade kňazov si do manželstva zakazujú vstúpiť oni sami svojim sľubom, ktorí ako bolo vyššie obhájené, je založený na Ježišovom učení o celibáte, čiže isto to nie je doktína démonov. A katolícka Cirkev ani nezakazuje globálne prijímať nejaký pokrm, ak je aj prikázaný pôst, vždy sa jedná o dočasnú vec, mimo daného vymedzeného času človek môže daný pokrm prijímať. Preto túto pasáž nie je možné nijako napasovať na učenie katolíckej Cirkvi.
Naopak sa dokonale vzťahuje na gnostické prúdy z prvého storočia, ktoré považovali manželstvo za zlé zo svojej podstaty, a niektoré pokrmy tiež za zlé zo svojej podstaty, a preto ich úplne zakazovali. Pavol písal práve proti nim, ako môžeme vidieť aj z varovania na konci tohto listu: „Vyhýbaj sa bezbožným prázdnym rečiam a protikladným tvrdeniam, ktoré sa falošne nazývajú poznaním [gnózou] Niektorí, čo sa k nemu priznávajú, zblúdili od viery“ 1 Tim 6:20-21
„Biskup musí byť … muž jednej ženy“ 1 Tim 3:2 Tento verš znamená, že biskup musí byť ženatý
Vyjadrenie „musí byť muž jednej ženy“ nie je ekvivalent s „musí byť ženatý“, ale hovorí, že ak je biskup už ženatý, nemôže byť ženatý druhý krát. Nie je dôvod, prečo by sme tento príkaz mali akokoľvek aplikovať na biskupov ktorí sú slobodní.
A môžeme to vidieť aj z toho, že Ježiš je nazvaný biskupom v 1 Pt 2:25 „Boli ste totiž ako blúdiace ovce, no teraz ste sa vrátili k pastierovi a biskupovi svojich duší.“ Ak by človek na to, aby bol biskupom musel byť ženatý, museli by sme vyvodiť záver, že aj Ježiš bol ženatý, čo vieme, že nie je pravda. Keďže nám teda Nový Zákon dáva príklad biskupa ktorý nebol ženatý, mali by sme uznať, že 1 Tim 3:2 neprikazuje, že všetci biskupi musia byť ženatí.
„Biskup musí byť … muž jednej ženy“ 1 Tim 3:2 Tento verš dáva biskupovi minimálne možnosť byť ženatý. Ak to Cirkev zakazuje, ide proti biblií.
Cirkev uznáva, že aj ženatí môžu byť kňazmi, teda tento význam tejto pasáže akceptuje. Ale Pavol tu len vypisuje zoznam vlastností biskupa, ktoré sa majú pri kandidátoch zvážiť, nie je tu žiaden príkaz, že ak ich niekto všetky spĺňa, znamená to, že musí byť určite vysvätený za biskupa. Preto sa nedá argumentovať, že Cirkev na základe tejto pasáže musí vždy mať ženatých biskupov.