Dôkaz existencie Boha

Táto stránka poskytuje dôkaz existencie Boha klasického teizmu. Existencia Boha klasického teizmu ešte sama o sebe ešte nedokazuje, že tento Boh je kresťanský Boh, ale otvára možnosť, že to tak je. Pre dôkaz, že Boh klasického teizmu je skutočne kresťanským Bohom si prečítajte ďaľší článok Dôkaz pravdivosti kresťanstva.

Biblia svedčí o tom, že ku tomu, že Boh existuje je možné dospieť čisto na základe uvažovania nad existujúcimi vecami:

„Veď to, čo možno o Bohu poznať, je im zrejmé; Boh im to totiž zjavil. Lebo jeho neviditeľnú skutočnosť, jeho večnú moc a božstvo možno od stvorenia sveta poznávať uvažovaním zo stvorených vecí.“ Rim 1:19-20

Katolícka Cirkev túto pravdu taktiež dogmatizovala:

„Svätá matka Cirkev vyznáva a učí, že Boha, ktorý je počiatkom a cieľom všetkého, možno s istotou poznať zo stvorených vecí prirodzeným svetlom ľudského rozumu.“ Prvý Vatikánsky koncil, tretie sedenie

Tento argument ukazuje ako z príčinnej účinnosti v stvorených veciach môžeme dôjsť ku záveru, že Boh existuje:

1) Akákoľvek vec môže byť buď podmienená, alebo nepodmienená.

Podmienená vec je akákoľvek vec, ktorej existencia závisí od inej veci, alebo vecí. Napríklad strom môže existovať iba preto, lebo existuje pôda v ktorej je zasadený, existuje slnko, existujú rôzne živiny. Ak by tieto veci neexistovali, neexistoval by ani daný strom. Nepodmienená vec by zase bola vec ktorá existuje sama zo seba, nie je závislá na čomkoľvek inom.

2) Ak by všetko boli iba podmienené veci, nič by neexistovalo.

Vyplýva to z definície podmienených vecí. Ani jedna podmienená vec nemá existenciu sama v sebe, ale potrebuje ju prijať od niečoho iného. Preto je jedno ako veľa podmienených vecí máme, alebo ako sú vzájomne prepojené, žiadna z nich nebude existovať, pretože sa v nich nikde existencia nenachádza. Môžeme si to predstaviť podobne ako bankový účet v ktorom budú peniaze iba ak mu ich iný bankový účet pošle. Je jedno ako veľa takýchto bankových účtov máme, sami od seba peniaze nikdy mať nebudú, pretože žiaden bankový účet ich z svojej podstaty nemá. Podobne ani podmienené veci sami od seba nikdy existovať nebudú.

3) Niečo existuje.

4) Preto existuje aspoň jedna nepodmienená vec.

Keďže niečo existuje, vzhľadom na druhé tvrdenie môžeme vylúčiť situáciu, že by tu boli iba podmienené veci. A vzhľadom na prvé tvrdenie je jediná alternatíva, že tu existuje aspoň jedna nepodmienená vec.

5) Akákoľvek vec môže byť buď obmedzená, alebo neobmedzená.

Pod obmedzenou vecou sa myslí vec ktorá je akýmkoľvek spôsobom obmedzená, či už tvarom, hmotnosťou, farbou, časom alebo vôbec akýmkoľvek limitom. Pod neobmedzenou vecou sa myslí niečo čo by vôbec žiadne obmedzenia v nijakom zmysle.

6) Každá obmedzená vec je podmienená.

Nič nemôže spôsobiť niečo, čo ho presahuje. Existencia presahuje akékoľvek obmedzenie. Preto žiadne obmedzenie nemôže spôsobiť existenciu = nemôže spôsobiť svoju existenciu = je podmienené.

To, že nič nemôže spôsobiť niečo čo ho presahuje vyplýva z definície vecí ako takých. Pokiaľ niečo má isté vlastnosti, znamená to, že sa správa vzhľadom na tieto vlastnosti, a nie nejako inak. Preto niečo čo presahuje vlastnosti veci je niečo čo vec nie je schopná spôsobiť.

To, že existencia presahuje obmedzenie vyplýva z toho, že medzi obmedzením danej veci a jej existenciou je reálny rozdiel. Obmedzenie znamená, že sme z niečoho ubrali, teda vždycky si môžeme predstaviť aj iný stav, v ktorom dané obmedzenie neexistuje. Napríklad ak si vieme predstaviť modrú guličku, vieme si predstaviť aj červený štvorec. Avšak aj o veci ktorá dané obmedzenie má, aj o veci ktorá dané obmedzenie nemá vieme, že majú spoločné to, že existujú. Z toho vyplýva, že existencia presahuje akékoľvek obmedzenie ako také, nie je s ním totožná, je medzi nimi reálny rozdiel.

To znamená, že zo žiadneho obmedzenia nemôže vyplývať existencia, a pokiaľ z obmedzenia ako takého nevyplýva existencia, to znamená, že obmedzenie samo od seba neexistuje. To je definícia podmienenosti. Ak je nejaká vec nepodmienená, tak z jej podstaty musí vyplývať existencia, pretože nepodmienená vec existuje bez ohľadu na čokoľvek iné. Ale ako vidíme, obmedzenie existenciu nezaručí, obmedzená vec nemusí existovať, a preto akákoľvek obmedzená vec musí byť podmienená.

7) Preto každá nepodmienená vec musí byť neobmedzená.

Vzhľadom na piate tvrdenie vieme, že nepodmienená vec by mohla byť obmedzená, alebo neobmedzená. Ale v šiestom tvrdení sme dokázali, že obmedzená vec musí byť podmiená, čo znamená, že obmedzená nepodmienená vec neexistuje. Nepodmienená vec teda musí byť neobmedzená.

8) Preto existuje nepodmienená, neobmedzená vec.

V štvrtom tvrdení sme došli ku existencií nepodmienenej veci, a v siedmom tvrdení sme došli ku tomu, že nepodmienená vec musí byť neobmedzená. Preto sme dokázali, že existuje nepodmienená a neobmedzená vec, alebo inak povedané, niečo, čo je čistá existencia ako taká.

9) Vec ktorá je nepodmienená a neobmedzená má všetky vlastnosti Boha klasického teizmu.

Je jedna.

Na to aby sme mohli hovoriť o viacerých veciach je ich totiž od seba nutné nejako odlíšiť. Ale od úplne neobmedzenej veci sa akákoľvek vec môže líšiť iba nejakým obmedzením, čo znamená, že to už vlastne nie je neobmedzená vec.

Je všemohúca, vševediaca a všadeprítomná.

Keďže nepodmienená vec je iba jedna, tak všetky ostatné podmienené veci musia svoju existenciu od nej odvodzovať. Táto vec je teda základom celej reality, a vychádza z nej všetko čo existuje, a aj všetko čo by potencionálne mohlo existovať. Môžeme ju teda opísať ako všemohúcu, vševediacu a všadeprítomnú.

Je nemenná.

Akákoľvek zmena by musela byť nejaké obmedzenie, čo by znamenalo, že to v skutočnosti nie je neobmedzená vec.

Je absolútne jednoduchá.

Absolútna jednoduchosť znamená, že nie je zložená z nijakých častí, lebo ak by bola zložená z častí, tak by jej existencia bola závislá na existencií všetkých týchto častí, teda nebola by nepodmienená.

Má slobodnú vôľu.

Z vyššie uvedených vlastností vyplýva, že táto vec nemôže byť totožná z naším vesmírom, pretože náš vesmír sa mení, a je zložený z mnohých častí. Preto existencia našeho obmedzeného vesmíru závisí na tejto neobmedzenej veci. Náš vesmír ale nemusel existovať. To znamená, že neobmedzená vec mu existenciu mohla, ale aj nemusela dať. A keďže neobmedzená vec je nemenná, znamená to, že má slobodnú vôľu, lebo slobodná vôľa znamená, že vec môže z toho istého stavu spôsobiť rozličné veci, napríklad v tomto prípade vznik alebo nevznik nášho vesmíru.

Teda keď to zhrnieme, dospeli sme ku tomu, že existuje jedna vec ktorá je nepodmienená, neobmedzená, všemohúca, vševediaca, všadeprítomná, nemenná, absolútne jednoduchá, majúca slobodnú vôľu, ktorá nie je totožná s naším vesmírom. To je definícia toho, čo sa nazýva Boh klasického teizmu. Teda inak povedané, dokázali sme, že existuje Boh klasického teizmu.

ARGUMENTY PROTI

Tvrdenie 1) nezahŕňa všetky možné veci, nakoľko niektoré veci môžu proste existovať bez vysvetlenia ("brute facts")

Tvrdenie 1) musí zahŕňať absolútne všetky veci, nakoľko vec môže akúkoľvek vlastnosť buď mať, alebo nemať, tretia možnosť tu neexistuje. Keďže v tomto tvrdení rozdeľujeme veci podľa toho či majú alebo nemajú podmienenosť, je isté, že všetky veci do týchto dvoch kategórií musia zapadať. Ak by existovali nejaké veci bez vysvetlenia svojej existencie, tak tie by v tomto prípade zapadali do kategórie „nepodmienených“ veci.

Tvrdenie 2) nie je pravdivé, lebo pokiaľ by existovalo nekonečno podmienených vecí, každá z nich by bola dostatočne vysvetlená inou podmienenou vecou

Tvrdenie 2) sa zámerne vyhýba argumentácií z „dostatočného vysvetlenia“, a naopak sa sústreďuje na definíciu podmienenosti. Keďže podmienenosť znamená neprítomnosť existencie, tak je jedno koľko vecí máme, aj ak by ich bolo nekonečno, stále by tam žiadna existencia nebola. Dá sa to prirovnať ku tomu, že je jedno, či máme jednu modrú kocku, alebo nekonečno modrých kociek, červená kocka sa medzi nimi nevyskytne. Je veľmi dôležité zdôrazniť, že tento záver priamo vyplýva z toho ako sme zadefinovali podmienenosť v tvrdení 1), teda jedná sa o analytickú pravdu, pravdivú už zo samotného konceptu podmienenosti.

Tvrdenie 2) nie je pravdivé, lebo pokiaľ by si podmienené veci odovzdávali existenciu do kruhu (napr. vec A veci B a vec B veci A), tak by mohli existovať aj bez nepodmienenej veci.

Tento argument je zodpovedateľný úplne rovnako ako námietka z nekonečného radu. Je jedno ako sú podmienené veci vzájomne prepojené, aj pokiaľ by veci boli podmienené kruhovo, tým v nich existencia stále nevznikne, lebo tam jednoducho z definície nie je.

Tvrdenie 6) nie je pravdivé, lebo existujú abstraktné koncepty ako napríklad 1+1=2 ktoré sú obmedzené, ale existujú nutne a nepodmienene.

Existujú viaceré pohľady na abstraktné koncepty, a vyššie uvedená námietka by mohla fungovať jedine ak by sme už prijali pravdivosť realizmu (teda že abstraktné koncepty existujú bez náväznosti na náš svet). Avšak aj keby bol realizmus pravdivý, znamenalo by to, že abstraktné koncepty existujú nutne, ale to by stále nebol dôkaz, že existujú nepodmienene. Platil by na nich totiž úplne rovnaký myšlienkový postup v tvrdení 6), tak ako pre akékoľvek iné obmedzenie – existencia presahuje všetky abstraktné koncepty, lebo všetky abstraktné koncepty existujú, preto je správne o abstraktných konceptoch rozmýšľať ako o existencií + obmedzení (daného abstraktného konceptu), nie ako o obmedzené ktoré samo sebe produkuje existenciu.

Tvrdenie 6) nie je pravdivé, lebo si vieme predstaviť objekt ktorý by bol obmedzený, ale zároveň nepodmienený

Človeku sa môže zdať, že si takúto vec vie predstaviť, ale jedná sa iba o ilúziu. Podobne ako pri rôznych iných ilúziach nie je na prvý pohľad zrejmá, ale keď sa zamyslíte nad akýmkoľvek objektom ktorý je obmedzený a existuje, zistíte, že rozmýšľate o objekte ktorý je existencia + obmedzenie, teda existencia je samostatná jednotka. Preto takýtko objekt nie je v skutočnosti nepodmienený.

Kto stvoril Boha?

Nikto. Ako bolo vyššie dokázané, Boh existuje večne, teda nemohol byť stvorený.

Boh klasického teizmu nemôže byť nemenný a zároveň mať slobodnú vôľu. Ak by sa pre niečo rozhodol, znamenalo by to, že sa zmenil.

Slobodná vôľa z definície znamená, že z toho istého stavu je možné aby sa stali viaceré následky. Slobodná vôľa vôbec nehovorí o tom, že súčasťou týchto následkov by muselo byť, že by sa pôvodná podstata zmenila. Keď sa Boh slobodne rozhodne, nie je to tak, že by sa zmenila jeho podstata, prejaví sa to iba tým, že sa zmenia veci mimo jeho podstaty.

Dokáže Boh stvoriť kameň ktorý nedokáže zdvihnúť? Ak áno, nie je všemohúci. Ak nie, nie je všemohúci. Iná možnosť neexistuje, preto Boh nie je všemohúci.

Iná možnosť existuje, a to, že táto otázka nesprávne chápe všemohúcnosť ako schopnosť spraviť absolútne všetko čo sa povie. Ale o tom všemohúcnosť nie je. Všemohúcnosť znamená schopnosť spraviť všetko čo je možné spraviť. Ak by existoval kameň, ktorý sa nedá zdvihnúť (taký kameň by mohol existovať ak by zapĺňal celý existujúci priestor) a Boh by ho zdvihol, tak by to znamenalo že ten kameň sa naraz dá aj nedá zdvihnúť. Nič však nemôže nejakú vlastnosť naraz mať, aj nemať. To ukazuje, že takýto kameň je v skutočnosti nezmysel, slovná hračka, ktorá nekorešponduje s ničím v realite. To že Boh kameň ktorý sa naraz dá aj nedá zdvihnúť nevytvorí nie je preto, že by nebol všemohúci, ale preto, že nič také neexistuje.

O niečo zjavnejšie sa to dá pochopiť na zadaní: „Vymysli neriešiteľnú úlohu a potom ju vyrieš“ To je opäť niečo čo sa nedá, a nedokáže to ani všemohúci Boh, ale nie preto, že by bol niečím obmedzený, ale preto že samotné zadanie je nezmysel, a neexistuje nič čo by spĺňalo jeho požiadavky.

Ak je Boh vševediaci, tak vie ako sa v budúcnosti rozhodne. Ak vie ako sa rozhodne, a nemôže inak, tak nie je všemohúci. Boh teda nemôže byť naraz vševediaci aj všemohúci.

Tento problém by existoval iba vtedy, ak by Boh bol podriadený času, teda malo by zmysel hovoriť o tom, že Boh sa teraz nachádza v jednom stave, a potom sa bude nachádzať v druhom stave v ktorom niečo spraví. Ale z vyššie uvedených vlastností Boha je zjavné, že u neho čas neexistuje, Boh je iba v jedinom večnom nemennom stave, a všetko čo slobodne robí je taktiež súčasťou tohto jediného večného stavu. Boh teda zároveň slobodne robí, a zároveň aj vie čo slobodne robí. Z jeho pohľadu je všetko iba jedna nekonečná prítomnosť, nie je tu nič čo by mal ešte v budúcnosti spraviť. Iba z pohľadu nás ako obmedzených stvorení čas plynie, a Božie skutky vnímame z tohto uhla pohľadu. Teda v skratke, Boh „nevie“ ako sa v budúcnosti rozhodne, lebo „budúcnosť“ pre neho ako takého neexistuje.

Ak je Boh vševediaci, vie naisto čo spravíme, čo znamená, že nemáme slobodnú vôľu. Keďže ale slobodnú vôľu máme, tak Boh nie je vševediaci.

Vedieť nie je to isté ako nasilu spôsobiť. Aj my vieme o tom, čo v minulosti spravili a v prítomnosti robia iní ľudia, ale to nijako neznamená, že to nerobia slobodne, že by sme ich do toho nútili. Rovnako Boh vie naisto čo spravíme v budúcnosti preto, že je nad časom a teda všetko je pre neho jeden veľký prítomný okamžik. V ňom vidí všetky naše slobodné rozhodnutia. To však nijako neznamená, že by neboli slobodné, Boh nám ich nenanucuje, avšak preto, že ich vidí, o nich vie s neomylnou istotou.