Podľa katolíckeho učenia sa pri poslednej večeri z chleba a vína stalo Ježišovo telo a krv. Preto sa pri opakovaní poslednej večere vždy deje to isté. Kresťania teda prijímaním chleba a vína, ktoré sa používajú na opakovanie poslednej večere, prijímajú skutočného Ježiša. Nie na telesný úžitok, pretože z fyzického hľadiska chlieb zostáva chlebom a víno vínom, ale na duchovný úžitok.
ARGUMENTY ZA
Ježiš pri poslednej večeri hovoril o chlebe a víne ako o svojom tele a krvi
„Keď jedli, vzal Ježiš chlieb a dobrorečil, lámal ho a dával učeníkom so slovami: „Vezmite, jedzte, toto je moje telo.“ Potom vzal kalich, vzdal vďaku a dal im ho so slovami: „Pite z neho všetci, lebo toto je moja krv zmluvy, ktorá sa vylieva za mnohých na odpustenie hriechov. Hovorím vám: Odteraz už nebudem piť z tohto plodu viniča až do toho dňa, keď ho budem s vami piť nový v kráľovstve svojho Otca.“ Mt 26:26-29
„Keď jedli, vzal chlieb a dobrorečil, lámal ho a dával im so slovami: „Vezmite, toto je moje telo.“ Potom vzal kalich, vzdal vďaku, dal im a všetci z neho pili. A povedal im: „Toto je moja krv novej zmluvy, ktorá sa vylieva za mnohých. Amen, hovorím vám, že už viac nebudem piť z plodu viniča, a to až do toho dňa, keď ho budem piť nový v Božom kráľovstve.“ Mk 14:22-25
„Keď prišla hodina, zasadol k stolu a apoštoli s ním. Tu im Ježiš povedal: „Veľmi som túžil jesť s vami tohto veľkonočného baránka, skôr ako budem trpieť, lebo hovorím vám: Už ho viac nebudem jesť, kým sa nenaplní v Božom kráľovstve.“ Potom vzal kalich, vzdal vďaku a povedal: „Vezmite a rozdeľte si ho medzi sebou, lebo hovorím vám: Odteraz už nebudem piť z plodu viniča, kým nepríde Božie kráľovstvo.“ Potom vzal chlieb, vzdal vďaku, lámal ho a dával im, hovoriac: „Toto je moje telo, ktoré sa vydáva za vás. Toto robte na moju pamiatku!“ A podobne po večeri vzal kalich a hovoril: „Tento kalich je nová zmluva v mojej krvi, ktorá sa vylieva za vás.“ Lk 22:14-20
Ani v jednom evanjeliu Ježiš nevysvetlil, že tieto jeho slová by sa mali brať iným spôsobom ako doslovne. Nikde nevysvetlil aký symbol by nimi myslel, a taktiež nie sú súčasťou väčšej reči (napr. podbenstva) ktorá by mohla naznačiť symbolický význam. Preto by sme mali akceptovať to, čo nimi povedal, totiž že chlieb je jeho telom, a víno jeho krvou.
Počas svojho verejného účinkovania Ježiš prisľúbil, že jeho nasledovníci budú jesť jeho telo a piť jeho krv, čoho jediné naplnenie môžeme nájsť v poslednej večeri, ak akceptujeme, že chlieb a víno sa premieňajú na skutočného Ježiša
„Ja som chlieb života. Vaši otcovia jedli mannu na púšti a pomreli. Toto je ten chlieb, ktorý zostupuje z neba, aby nezomrel nik, kto bude z neho jesť. Ja som ten živý chlieb, ktorý zostúpil z neba. Ak niekto je z tohto chleba, bude žiť naveky. A chlieb, ktorý ja dám, je moje telo za život sveta.“Nato sa začali Židia medzi sebou hádať a hovorili: „Ako nám tento môže dať jesť svoje telo?“ Ježiš im povedal: „Amen, amen, hovorím vám: Ak nebudete jesť telo Syna človeka a piť jeho krv, nebudete mať v sebe život. Kto je moje telo a pije moju krv, má večný život a ja ho vzkriesim v posledný deň. Veď moje telo je pravý pokrm a moja krv je pravý nápoj. Kto je moje telo a pije moju krv, zostáva vo mne a ja v ňom. Ako mňa poslal živý Otec a ja žijem z Otca, aj ten, čo mňa je, bude žiť zo mňa. Toto je ten chlieb, ktorý zostúpil z neba, a nie aký jedli otcovia a pomreli. Kto je tento chlieb, bude žiť naveky.“ To povedal, keď vyučoval v synagóge v Kafarnaume.Vtedy mnohí z jeho učeníkov, čo to počuli, povedali: „Tvrdá je táto reč. Kto ju môže počúvať?“ Keďže Ježiš sám vedel, že jeho učeníci proti tomu šomrú, povedal im: „Toto vás pohoršuje? A čo až uvidíte Syna človeka vystupovať ta, kde bol predtým? Duch oživuje, telo nič neosoží! Slová, ktoré som vám povedal, sú Duch a život. No medzi vami sú niektorí, čo neveria. Ježiš totiž vedel od začiatku, ktorí neveria a kto ho zradí.“ A dodal: „Preto som vám povedal, že nikto nemôže prísť ku mne, ak mu to nebude dané od Otca.“Preto mnohí z jeho učeníkov ho opustili a už s ním nechodili. Tu povedal Ježiš Dvanástim: „Aj vy chcete odísť?“ Odpovedal mu Šimon Peter: „Pane, ku komu by sme šli? Ty máš slová večného života a my sme uverili a spoznali, že ty si Boží Svätý.“ Jn 6:48-69
Ježiš identifikuje chlieb ktorý dá so svojím telom, ktoré dá za život sveta. Keďže Ježiš obetoval svoje skutočné telo, a nie nejaké symbolické, logicky z toho vyplýva, že hovoril o jedení svojho skutočného tela. Tak to pochopili aj židia a začali sa nad tým veľmi pohoršovať. Ježiš v odpovedi ešte pritvrdil a pre jedenie nepoužil bežné grécke slová ako estió alebo phago, ale slovo trogo ktoré doslovne znamená žuvať. Jedná sa tu o najdoslovnejšie vyjadrenie jedenia a najnevhodnejšie slovo ak sa malo jednať o symbolické jedenie. Ježiš bližšie objasnil túto skutočnosť, že toto jedenie nebude užitočné z telesného, ale z duchovného hľadiska („telo nič neosoží, Duch oživuje“). Väčšine jeho učeníkov sa však táto reč zdala pritvrdá a tak od neho odišli.
Jediné miesto v celej biblií kde sa Ježiš ešte vyjadril ku jedeniu jeho tela a pitiu jeho krvi, ktoré tu predpovedal, je posledná večera. Preto keď tieto dve pasáže spojíme, jasne nám vyjde, že pri poslednej večeri musel mať Ježiš na mysli svoje skutočné telo a krv, tak ako ho mal na mysli v 6 kapitole Jánovho evanjelia.
ARGUMENTY PROTI
Ježiš povedal aj „Ja som dvere“ Jn 10:7 alebo „Ja som vinič“ Jn 15:1 Ježiš sa zvykol vyjadrovať symbolicky a teda ani to čo povedal pri poslednej večeri by sme nemali brať doslovne
Lenže Ježiš sa nevyjadroval symbolicky úplne vždy. To že vyššie spomenuté pasáže neberieme doslovne je preto, lebo sú v kontexte napríklad nejakého podobenstva, ktoré okamžite vysvetlilo čo tento symbol znamená. Preto nikomu kto si tieto pasáže prečíta ani len nenapadne, že by sa Ježiš označoval za doslovné dvere, alebo vinič. Ale pri poslednej večeri takýto kontext chýba. Preto tieto situácie nie sú porovnateľné, a posledná večera spadá do doslovného vyjadrovania.
Ježiš jednoznačne povedal, že chlieb a víno sú len symboly tým, že dodal „toto robte na moju pamiatku“ Pamätáme tým na jeho skutočné telo a skutočnú krv ktorou nás vykúpil. A keďže pamiatka sa robí iba na niekoho kto tu aktuálne nie je, nedávalo by žiaden zmysel ak by Ježiš myslel že je v chlebe a víne skutočne prítomný
Problém tohoto argumentu je to, že vidí slovo “pamiatka” v zmysle spomienky výlučne na veci minulosti. Potom by bolo naozaj zvláštne, prečo by sme mali spomínať na Ježiša, pokiaľ je zároveň priamo pred nami v chlebe a víne. Skutočnosť je ale taká, že grécke slovo „anamnesin“ (ktoré je v tejto vete preložené ako pamiatka) neznamená pamiatku na veci minulosti, ale všeobecne spomienku/pripomienku. Je totiž odvodené od slovesa anamimnesko ktoré znamená doslova spomenúť, pripomenúť. Eucharistia nám teda má pripomenúť Ježiša. A čo by nám ho mohlo lepšie pripomenúť ako vedomie, že chlieb sa zmenil na jeho skutočné telo, a víno na jeho skutočnú krv? Eucharistia je teda zároveň aj pripomienkou na Ježiša, aj jeho reálnou prítomnosťou.
Ako ďaľší dôkaz si môžeme zobrať jediný verš Nového Zákona kde je použité slovo anamnesis okrem veršov týkajúcich sa Ježišových slov pri poslednej večeri: „Ale práve nimi [obetami Starého Zákona] sa z roka na rok koná pripomienka [anamnesis] na hriechy, lebo je nemožné, aby krv býkov a capov odstránila hriechy.“ Hebr 10:3-4 Obety Starého Zákona boli pripomienkou na hriechy nie preto, lebo hriechy boli záležitosť minulosti, ale práve preto, lebo boli stále aktuálne, kvôli tomu, že obety Starého Zákona ich nemohli odstrániť. Rovnako je to aj pri Nm 10:10 „Na trúbach budete trúbiť aj v dňoch radosti, na ustanovené slávnosti, na začiatku mesiacov pri spaľovaných obetách i pri obetách spoločenstva. Tie vás pripomenú [v gréckom preklade Septiaginta je tu slovo anamnesin] vášmu Bohu. Ja som Hospodin, váš Boh!“ Izraeliti seba Bohu nepripomínali ako minulosť, ale ako súčastnosť, aby si na nich spomenul v danej chvíli.
Obe tieto pasáže slúžia ako dôkaz, že pripomienka – anamnesis môže byť aj na veci ktoré sú stále aktuálne. A rovnako je to pri eucharistií. Na Ježiša nespomíname ako na záležitosť minulosti. Pripomíname si ho, pretože sa pri eucharistií skutočne sprítomňuje.
Po tom čo Ježiš víno údajne premenil na svoju krv, u Matúša a Marka na neho stále poukazuje ako na víno, nie ako na svoju krv „Odteraz už nebudem piť z tohto plodu viniča až do toho dňa, keď ho budem s vami piť nový v kráľovstve svojho Otca“ Mt 26:29 Mk 14:25 Je teda zjavné, že podľa Ježiša víno zostalo vínom a nepremenilo sa.
V prvom rade Lukášovo evanjelium tieto Ježišove slová kladie pred premenenie, takže neexistuje žiaden reálny dôkaz, že Ježiš ich povedal až po premenení.
V druhom rade Ježiš premenil na svoju krv víno iba v jednom kalichu z ktorého dal piť učeníkom. Vo vyššie uvedenej citácií nehovorí o kalichu, ale o plode viniča všeobecne. Preto sa nedá dokázať, že nutne odkazoval aj na premenené víno.
A nakoniec, vzhľadom na to, že víno aj po premenení z fyzikálneho hľadiska ostáva vínom, je možné na neho z tohto hľadiska stále odkazovať ako víno bez toho, aby sme tým naznačovali, že z podstaty sa v skutočnosti na Ježišovu krv nezmenilo.
U Lukáša a u Pavla Ježiš povedal „tento kalich je nová zmluva v mojej krvi“ Ak chcú byť katolíci dôslední vo svojom učení, mali by tvrdiť že Ježiš premenil kalich na novú zmluvu
Pojem „kalich“ nezamená kalich samotný, ale jeho obsah. A Lukáš nepovedal iba „tento kalich je nová zmluva“ ale „tento kalich je nová zmluva v mojej krvi“ čo je evidentne synonymum ku Matúšovemu „toto je moja krv zmluvy“ a Marekovemu „toto je moja krv novej zmluvy“ Všetky tieto texty znamenajú to isté – víno bolo Ježišom premenené na jeho krv a táto krv uzatvára novú zmluvu. To že u Lukáša a Pavla je toto poradie napísané opačne, nijako nemení túto podstatu.
Ježiš v Jánovom evanjeliu povedal: „Toto som vám hovoril v obrazoch, ale prichádza hodina, keď vám už nebudem hovoriť v obrazoch, ale budem vám o Otcovi rozprávať otvorene.“ Jn 16:25 Takže jeho slová o chlebe ako tele a víne ako krvi máme brať obrazne.
Tieto slová Ježiš povedal počas poslednej večere iba v Jánovom evanjeliu, ale pre nimi sa slová premenenia vôbec nespomínajú, preto sa toto Ježišovo vyjadrenie o hovorení v obrazoch na ne nevzťahuje.
Ježiš bol pri poslednej večeri pred apoštolmi prítomný s jeho fyzickým telom a krvou, takže nedáva zmysel, aby premenil aj chlieb a víno na jeho telo a krv.
Tento záver logicky nijako nenasleduje. To, že pri poslednej večeri bol Ježiš fyzicky prítomný, nijako nemení fakt, že o chlebe hovoril ako o svojom tele, a o víne ako o svojej krvi.
Celá 6 kapitola Jánovho evanjelia je o tom, že kto verí, má večný život (napr. Jn 6:47) Keď Ježiš potom povedal, že kto prijíma jeho telo a krv má večný život, mali by sme to brať ako symbolické vyjadrenie viery, nie doslovné jedenie a pitie
Jedno nevylučuje druhé. Pre večný život je viera určite potrebná. Ale to nevylučuje, že táto viera sa má prejavovať cez konkrétne skutky, ako napríklad jedenie Ježišovho tela. Ježiš hovoril o oboch veciach, najprv zdôrazňoval vieru, a potom prešiel ku jednému konkrétnemu prejavu viery. Problém symbolického spájania týchto vecí je, že Ježiš už vieru pomenoval doslovne a konkrétne, nebolo treba aby ju opäť zdôrazňoval, ale zrazu od konkrétnych slov prešiel ku ťažko pochopiteľným symbolom. Omnoho lepšie pochopenie pasáže je to, že Ježiš jednoducho prešiel ku ďaľšej téme, konkrétne ku jedeniu jeho tela a pitiu jeho krvi.
Jedenie a pitie Ježišovho tela je len iným vyjadrením toho, čo povedal o kúsok predtým: „Kto prichádza ku mne, nebude hladovať a kto verí vo mňa, nebude smädný.“ Jn 6:35
Táto veta ale nehovorí, akým spôsobom/spôsobmi bude Ježiš zasycovať toho, kto ku nemu prijde. Táto veta sa dá perfektne logicky zladiť s neskoršími vyjadreniami v tom zmysle, že ten kto prijde ku Ježišovi, a uverí v neho, toho bude Ježiš sýtiť jeho doslovným telom a krvou, a preto nebude duchovne hladný a smädný.
Ježiš vysvetlil, že jedenie tela a pitie krvi myslel obrazne, keď na úplný záver svojej reči povedal: „Telo nič neosoží, Duch oživuje“ Jn 6:63
Lenže tieto slová nie sú synonymom ku „Nejedzte moje telo a nepite moju krv“, ale sú naopak vysvetlením, prečo jedenie jeho tela a pitie jeho krvi osoží. Nie je to preto, lebo by si ním kresťania nasýtili brucho, ale preto, lebo skrze toto prijímanie Ježiša ich bude oživovať Duch Svätý.
V šiestej kapitole Jánovho evanjelia Ježiš na telo používa slovo sarx, ale pri poslednej večeri pri „toto je moje telo“ slovo sóma, takže tieto dva texty na seba neodkazujú.
Tento argument predpokladá, že sarx a sóma majú dva rozdielne významy, ale to tak jednoducho nie je. Sarx aj sóma sú synonymá, ako je to zrejmé z ostatku biblie, napríklad „Tak aj muži majú milovať svoje ženy ako vlastné telá [gr. somata]. Kto miluje svoju ženu, miluje samého seba. Veď nikdy nikto nemal svoje telo [gr. sarka] v nenávisti, ale živí ho a opatruje, ako aj Kristus Cirkev“ Ef 5:28-29
Ježišovo telo vystúpilo do neba a odtiaľ v ňom Ježiš prijde druhý raz až na konci vekov. „On sa však teraz na konci vekov zjavil raz navždy, aby obetovaním seba zničil hriech: A ako je ustanovené, že ľudia raz zomrú a potom bude súd, tak aj Kristus: raz sa obetoval, aby sňal hriechy mnohých, a druhý raz sa zjaví – bez hriechu – na spásu tým, čo ho očakávajú.“ Hebr 9:26-28 „Hľa, prichádza s oblakmi a uvidí ho každé oko, aj tí, čo ho prebodli, a budú nad ním nariekať všetky kmene zeme. Tak je. Amen.“ Zjv 1:7 „Veď naša vlasť je v nebi. Odtiaľ očakávame aj Spasiteľa Pána Ježiša Krista.“ Flp 3:20 Nie je možné aby Ježiš každý deň zostupoval na milióny katolíckych oltárov pretože to protirečí učeniu biblie.
Problémom tohto argumentu je, že vyššie zmienené pasáže vždy hovoria o druhom viditeľnom príchode Ježiša. Ale žiadna z týchto pasážií nehovorí, že Ježiš s kresťanmi nebude zároveň neviditeľne prítomný. Ak by sme chceli spraviť takýto záver, protirečili by sme slovám samotného Ježiša: „A hľa, ja som s vami po všetky dni až do konca sveta.“ Mt 28:20 Eucharistia je zo svojej podstaty neviditeľná prítomnosť, pretože ani v chlebe, ani vo víne Ježiša ako celú osobu nevidíme, ani inými zmyslami nevnímame. Preto je učenie o Eucharistií konzistentné aj s Ježišovým prísľubom v Mt 28:20, aj s veršami ktoré hovoria o tom, že očakávame to, že Ježiš sa druhý krát viditeľne zjaví až na konci sveta.
Pavol v 1 Kor 10:16;11:23-27 nazýval chlieb aj po údajnom „premení“ na Ježišovo telo stále chlebom, takže určite neveril v transubstináciu
Vzhľadom na to, že z fyzikálneho hľadiska aj po premenení chlieb zostáva chlebom a víno vínom, neexistuje žiaden dôvod, prečo by sme mali očakávať, že Pavol bude používať iné termíny. To ale nijako neznamená, že by tým zároveň popieral, že z podstaty sa tieto veci zmenili na Ježišovo telo a krv. Taký záver jednoducho nenasleduje.
Ježiš nás v Mt 24:23 varoval: „Keby vám vtedy niekto povedal: ‚Hľa, tu je Kristus!‘ alebo: ‚Tam je!‘ – neverte!“ Ale katolíci hovoria: „Ježiš je v svätostánku“ Kvôli Ježišovým slovám teda katolíkom nemáme veriť.
Plná pasáž znie: „Keby vám vtedy niekto povedal: ‚Hľa, tu je Kristus!‘ alebo: ‚Tam je!‘ – neverte! Lebo vystúpia falošní mesiáši a falošní proroci a budú robiť veľké znamenia a divy, aby zviedli – ak je to možné – aj vyvolených. Hľa, povedal som vám to vopred. Ak vám teda povedia: ‚Hľa, je na pustatine‘ – nevychádzajte! ‚Hľa, je v skrýšach‘ – neverte! Lebo ako blesk vzplanie na východe a zažiari až po západ, tak to bude s príchodom Syna človeka.“ Mt 24:23-27 Kontext je o ľuďoch ktorí sa vydávajú za falošných mesiášov a o falošných prorokoch. A keďže chlieb a víno nie je ani falošný mesiáš, ani falošný prorok, nie je žiaden dôvod, prečo by sa na ne mala táto pasáž vzťahovať akýmkoľvek spôsobom.
Prijímanie Eucharistie ako doslovného Ježišovho tela by bol kanibalizmus
Pri kanibalizme sa požíva mŕtve telo, pri eucharistií sa požíva živé Ježišovo telo. Pri kanibalizme sa sýti žalúdok, pri eucharistií sa sýti duša. Pri kanibalizme zmyslami cítime telo, pri eucharistií zmyslami cítime chlieb. Kanibalizmus a eucharistia sú veľmi rozdielne veci. Aj napriek tomu, že v popise sa zhodujú v tom zmysle, že sa jedná o istý druh “požívania tela” neexistuje žiaden dôvod prečo by sme medzi ne mali dávať rovná sa. A napokon, Boh od nás vyžaduje aby sme prijímali eucharistiu, a tak je isté, že tento “kanibalizmus” mu určite nevadí.
Ak je katolícka interpretácia správna, znamená to že katolíci nezachovávajú Ježišove slová „Ak nebudete jesť telo Syna človeka a piť jeho krv, nebudete mať v sebe život.“ Jn 6:53 pretože vo väčšine prípadov veriaci jedia iba chlieb a víno nepijú
Keď si prečítame Ježišove slová pozorne, zistíme, že na večný život v skutočnosti stačí prijímať iba Ježišovo telo: „Toto je ten chlieb, ktorý zostupuje z neba, aby nezomrel nik, kto bude z neho jesť. Ja som ten živý chlieb, ktorý zostúpil z neba. Ak niekto je z tohto chleba, bude žiť naveky.“ Jn 6:50-51 „Kto je tento chlieb, bude žiť naveky.“ Jn 6:58 Logicky to môžeme odvôvodniť tým, že telo je priamo spojené s krvou, preto keď jeme telo, prijímame zároveň aj krv.
Pri poslednej večeri Ježiš hovoril výlučne ku apoštolom, a prikázal im, aby pri opakovaní poslednej večere jedli aj z chleba a pili aj z vína. To je dôvod, prečo pri každej omši kňaz prijíma aj chlieb aj víno. Pre ľud ale tento príkaz neplatí, a preto môžeme v svetle Ježišovej reči uvážiť, že inak všeobecne stačí prijímať len chlieb.