Pri téme Ježišovho zmŕtvychvstania je dôležité ju najprv zaradiť do správneho kontextu. Zmŕtvychvstanie je zázrak, ktorý je motív dôveryhodnosti ukazujúci, že kresťanstvo je pravé Božie zjavenie. Teda na to aby sa dalo o zmŕtvychvstaní diskutovať, je potrebné najprv už súhlasiť s tým, že je možné aby nám Boh niečo zjavil, že je možné rozpoznať zázraky, a že zázraky môžu slúžiť ako motív dôveryhodnosti. Ak s nejakým z týchto tvrdení nesúhlasíte, prečítajte si najprv článok o existencií Boha a pravdivosti kresťanstva.
Pokiaľ s týmito tézami súhlasíte, môžeme dokázanie Ježišovho zmŕtvychvstania rozdeliť na nasledujúce tri podoblasti:
1) Odkiaľ môžeme čerpať informácie o udalostiach?
2) Čo sa stalo?
3) Bol to skutočný zázrak?
Nižšie sú všetky tieto podoblasti detailne rozobrané.
Odkiaľ môžeme čerpať informácie o udalostiach?
Informácie o konci Ježišovho života môžeme čerpať z evanjelií. Evanjeliá obsahujú svedectvá od očitých svedkov daných udalostí, čo môžeme usúdiť na základe ich autorstva (Matúš a Ján boli apoštoli, teda priami učeníci Ježiša Krista, Marek bol úzkym spolupracovníkom apoštola Petra a Lukáš bol významná postava rannej Cirkvi, osobne sa stretol s mnohými apoštolmi). Pokiaľ je niečo napísané údajným očitým svedkom, je potrebné uvážiť či je tento svedok dôveryhodný za základe nasledujúcich kritérií:
a) Je svedok úprimný? Teda snaží sa skutočne hovoriť pravdu, neklame, neprifarbuje udalosti?
b) Má spoľahlivú pamäť? Pamätá si udalosti tak ako sa stali?
c) Opisuje udalosti z reálneho sveta, alebo je možné, že opisuje halucinácie ktoré sa udiali len v jeho hlave?
Pokiaľ je svedok úprimný, má dobrú pamäť a opisuje udalosti z reálneho sveta, jedná sa o naozaj dôveryhodný zdroj udalostí ohľadom toho, čo sa skutočne stalo. Apoštoli ktorí svedčili o udalostí okolo zmŕtvychvstania tieto kritériá spĺňajú.
a) Apoštoli boli úprimní
Čím viac utrpenia človek znáša za hlásanie svojich názorov, tým viac môžeme vidieť, že je presvedčený o ich pravdivosti. Ak by klamal, tak by zmenil rétoriku na niečo čo by mu neprinášalo takú negatívnu odozvu. Apoštoli vytrvalo hlásali Ježišovo zmŕtvychvstanie aj napriek masívnemu prenasledovaniu, hrozbe smrti a zlým podmienkam. Je teda prakticky isté, že o tom čo hlásali boli úprimne presvedčení, a nevymýšľali si.
Nakoľko kresťanstvo bolo založené na hlásaní Ježišovho zmŕtvychvstania, akékoľvek prenasledovanie apoštolov pre kresťanstvo môžeme zarátať ku ich úprimnosti. Tu sú niektoré relevantné historické zdroje ktoré o tomto prenasledovaní hovoria:
Ježišove predpovede. Sú relevantné, pretože ak by sa nenaplnili, tak by sme očakávali, že niekto na to poukáže ako dôkaz proti kresťanstvu. To sa však nestalo.
„Týchto Dvanástich vyslal Ježiš a prikázal im: … Hľa, posielam vás ako ovce medzi vlkov. Buďte teda opatrní ako hady a jednoduchí ako holubice. Majte sa na pozore pred ľuďmi! Budú vás totiž vydávať súdom a budú vás bičovať vo svojich synagógach. … Brat vydá na smrť brata a otec dieťa; deti povstanú proti rodičom a usmrtia ich. Všetci vás budú nenávidieť pre moje meno. Kto však vytrvá až do konca, bude spasený.“ Mt 10:5;16-17;21-22
„Keby ste boli zo sveta, svet by miloval, čo je jeho; keďže však nie ste zo sveta, ale ja som si vás vyvolil zo sveta, preto vás svet nenávidí.“ Jn 15:19
„Vylúčia vás zo synagóg, ba prichádza hodina, keď sa každý, kto vás zabije, bude nazdávať, že tým koná službu Bohu.“ Jn 16:2
„[Petrovi] Amen, amen, hovorím ti: Kým si bol mladší, opásal si sa sám a chodil si, kde si chcel. Ale keď zostarneš, vystrieš ruky a iný ťa opáše a bude viesť, kam nechceš.“ To povedal, aby naznačil, akou smrťou oslávi Boha.“ Jn 21:18-19
Skutky apoštolov. Opisujú mnohé formy skorého prenasledovania, a kladú ich na verejné miesta do času hneď po Ježišovej smrti, teda je veľmi vysoko pravdepodobné, že sa stali, nakoľko v opačnom prípade by totiž boli ľahko vyvrátiteľné.
„Kým [apoštoli] hovorili ľudu, pristúpili k nim kňazi, veliteľ chrámovej stráže so saducejmi a rozhorčovali sa nad tým, že učia ľud a v Ježišovi ohlasujú vzkriesenie mŕtvych. Položili na nich ruky a pretože už bol večer, zavreli ich do nasledujúceho dňa do väzenia. … Opäť im pohrozili a prepustili ich, lebo nenašli spôsob, ako ich potrestať, a to pre ľud, pretože všetci oslavovali Boha za to, čo sa stalo, keďže človek, ktorý bol zázračne uzdravený, mal vyše štyridsať rokov.“ Sk 4:1-3;21-22
„Zavolali si apoštolov, dali ich potrestať, zakázali im hovoriť v Ježišovom mene a prepustili ich. Oni odišli spred veľrady natešení, že boli uznaní za hodných znášať potupu pre toto meno.“ Sk 5:40-41
„Saul schvaľoval, že ho [diakona Štefana] zabili. V ten deň sa začalo veľké prenasledovanie cirkvi v Jeruzaleme a všetci okrem apoštolov sa rozpŕchli po krajoch Judska a Samárie.“ Sk 7:1
„V tom čase kráľ Herodes položil ruky na niektorých z cirkvi a robil im zle. Mečom zahubil Jánovho brata Jakuba, a keď videl, že sa to Židom páči, dal chytiť aj Petra.“ Sk 12:1-3
Apoštol Pavol. Ranný konvertita ku kresťanstvu v svojich listoch opisuje prenasledovanie Cirkvi, ako aj súčastné útrapy apoštolov:
„Veď ste počuli, ako som si kedysi počínal v židovstve, že som nadmieru prenasledoval a nivočil Božiu cirkev.“ Gal 1:13
„Veď ja som najmenší z apoštolov, ba nie som hoden volať sa apoštolom, pretože som prenasledoval Božiu cirkev.“ 1 Kor 15:9
„Lebo tak sa mi zdá, že nám, apoštolom, určil Boh posledné miesto ako odsúdeným na smrť, veď sme sa stali divadlom svetu, anjelom i ľuďom. My sme blázni pre Krista, vy však rozumní v Kristovi; my sme slabí, no vy silní; vy ste slávni, my však bez cti. Až do tejto hodiny aj hladujeme a trpíme smädom, aj sme sporo odetí a bití, aj sme bez prístrešia a namáhavo pracujeme vlastnými rukami. Keď nám zlorečia, dobrorečíme; keď nás prenasledujú, znášame to; keď nás ohovárajú, vľúdne sa prihovárame. Stali sme sa akoby smeťami sveta, vyvrheľmi pre všetkých až doteraz.“ 1 Kor 4:9-13
Učeníci apoštolov. Spomínajú ich utrpenie za vieru:
„Aby sme sa však nevenovali starovekým príkladom, prejdime k najnovším duchovným hrdinom. Vezmime si vznešené príklady, ktoré nám poskytla naša generácia. Kvôli závisti a žiarlivosti boli prenasledované a usmrtené najväčšie a najspravodlivejšie piliere [Cirkvi]. Postavme si pred oči slávnych apoštolov. Peter pre nespravodlivú závisť pretrpel nie jednu či dve, ale mnohé útrapy; a keď napokon podstúpil mučenícku smrť, odišiel na miesto slávy, ktoré mu patrilo. Kvôli závisti získal odmenu za trpezlivú výdrž aj Pavol, keď bol sedemkrát uvrhnutý do zajatia, donútený utiecť a ukameňovaný. Po kázaní na východe i na západe získal slávnu povesť, ktorá mu prináležala za jeho vieru, keď učil spravodlivosti celý svet, prišiel až na krajnú hranicu západu a pod prefektmi podstúpil mučenícku smrť. Takto bol odstránený zo sveta a odišiel na sväté miesto, keď sa osvedčil ako nápadný príklad trpezlivosti.
K týmto mužom, ktorí strávili svoj život praktizovaním svätosti, treba pridať veľké množstvo vyvolených, ktorí zo závisti znášali mnohé poníženia a muky, a tak nám poskytli vynikajúci príklad. Kvôli závisti boli prenasledované tie ženy, Danajda a Dirka, ktoré po tom, ako pretrpeli strašné a nevýslovné muky, vytrvalo dokončili cestu svojej viery, a hoci boli slabé na tele, dostali vznešenú odmenu. Závisť odcudzila ženy ich manželom a zmenila ten výrok nášho otca Adama: Toto je teraz kosť z mojich kostí a telo z môjho tela. 1 Moj 2,23 Závisť a svár vyvrátili veľké mestá a vykorenili mocné národy.“ Klement Rímsky, list Korinťanom 5-6
„Viem totiž, že aj po svojom zmŕtvychvstaní mal stále telo, a verím, že ho má aj teraz. Keď napríklad prišiel k tým, čo boli s Petrom, povedal im: „Chyťte sa ma, dotknite sa ma a presvedčte sa, že nie som beztelesný duch. A oni sa Ho hneď dotkli a uverili, presvedčení Jeho telom i duchom. Aj preto opovrhli smrťou a stali sa jej víťazmi.“ Ignácius Antiochijský, list Smyrňanom 3
„Preto vás všetkých nabádam, aby ste sa podriadili slovu spravodlivosti a prejavovali všetku trpezlivosť, akú ste videli pred svojimi očami nielen v prípade blahoslaveného Ignáca, Zosima a Rúfa, ale aj iných spomedzi vás, ako aj samotného Pavla a ostatných apoštolov. [Toto robte] v uistení, že všetci títo nebežali Filipanom 2,16; Galaťanom 2,2 nadarmo, ale vo viere a spravodlivosti, a že sú [teraz] na patričnom mieste pred Pánom, s ktorým aj trpeli. Nemilovali totiž tento terajší svet, ale toho, ktorý za nás zomrel a pre nás bol Bohom vzkriesený z mŕtvych.“ Polykarp zo Smyrny, list Filipanom 9
Na tomto základe môžeme povedať, že utrpenie apoštolov za hlásanie zmŕtvychvstania je historicky dobre doložené. Preto je najrozumnejší záver, že vo svojom hlásaní boli úprimní.
b) Apoštoli mali dobrú pamäť
Opis smrti a zmŕtvychvstania je v evanjeliách veľmi priamočiary. Jednoznačne sa jedná o niečo čo si človek dokáže ľahko zapamätať, o to viac keď to sám zažil, a potom mnohokrát ohlasoval. Nemáme žiaden dôvod domnievať sa, že pamäť apoštolov bola nejakým spôsobom poškodená. Preto najrozumnejší záver je, že apoštoli si skutočne boli schopní zapamätať všetko čo o zmŕtvychvstaní hlásali.
c) Apoštoli opisovali udalosti z reálneho sveta
Zmŕtvychvstalý Ježiš podľa apoštolov interagoval s reálnym svetom:
„Keď s nimi zasadol k stolu, vzal chlieb, dobrorečil, lámal a podával im. Vtom sa im otvorili oči a spoznali ho. Ale on im zmizol.“ Lk 24:30-31
„povedal im: „Máte tu niečo na jedenie?“ Podali mu kúsok pečenej ryby. Vzal si a jedol pred nimi.“ Lk 24:41-43
„Boh ho na tretí deň vzkriesil a umožnil mu zjavovať sa, nie všetkému ľudu, ale svedkom, ktorých si Boh vopred vyvolil, teda nám, ktorí sme s ním spoločne jedli a pili po jeho zmŕtvychvstaní.“ Sk 10:40-41
„Keď vystúpili na breh, videli rozloženú pahrebu a na nej položenú rybu a chlieb. Ježiš im povedal: „Doneste z rýb, ktoré ste teraz chytili.“ Šimon Peter teda nastúpil do člna a vytiahol na breh sieť plnú veľkých rýb. Bolo ich stopäťdesiattri. A hoci ich bolo toľko, sieť sa nepotrhala. Ježiš im povedal: „Poďte sa najesť!“ A ani jeden z učeníkov sa neodvážil opýtať sa ho: „Kto si ty?“, lebo všetci vedeli, že je to Pán. Ježiš pristúpil, vzal chlieb a podával im. Podobne aj rybu. To sa Ježiš už tretí raz zjavil učeníkom po tom, ako vstal z mŕtvych.“ Jn 21:9-14
Pokiaľ by Ježiš bol iba halucinácia, po skončení halucinácie by apoštolom muselo byť zjavné, že v reálnom svete sa nestalo to, čo v ich hlavách. Preto Ježiš nemohol byť iba halucinácia.
Okrem toho, Ježiš sa apoštolom zjavoval presne 40 dní: „Po svojom utrpení sa im štyridsať dní zjavoval a hovoril o Božom kráľovstve, aby tak mnohými spôsobmi dokázal, že žije.“ Sk 1:3 Je neuveriteľne nepravdepodobné, že mimovoľné halucinácie by všetkým apoštolom ustali presne po 40 dňoch. Omnoho pravdepodobnejšie je, že prestali udalosti z reálneho sveta, ktoré všetci naraz vnímali.
Pripomínam, že ak by apoštoli o zjaveniach nehovorili pravdu, napríklad s Ježišom by v skutočnosti nejedli, alebo nejakým spôsobom ovplyvňovali halucinácie, aby ustali už po 40 dňoch, tak potom by neboli úprimní, čo je možnosť vyvrátená vyššie.
Čo sa stalo?
a) Ježiš zomrel a bol pochovaný
„Keď ho [Ježiša vojaci] ukrižovali, hodili lós a rozdelili si jeho rúcho. … Ježiš znova zvolal mocným hlasom a vypustil ducha. … Keď sa zvečerilo, prišiel bohatý človek z Arimatie menom Jozef, ktorý bol tiež Ježišovým učeníkom. Zašiel k Pilátovi a poprosil ho o Ježišovo telo. Vtedy Pilát rozkázal, aby mu ho vydali. Jozef vzal telo, zavinul ho do čistého plátna a uložil vo svojom novom hrobe, ktorý si vytesal v skale. Ku vchodu do hrobu privalil veľký kameň a odišiel.“ Mt 27:35;50;57-60
„[vojaci] Ukrižovali ho [Ježiša] a jeho šaty si rozdelili; lósom určili, kto si čo vezme. … No Ježiš zvolal mocným hlasom a vydýchol. … Keď sa zvečerilo, keďže bol prípravný deň pred sobotou, prišiel Jozef z Arimatie, vážený člen veľrady, ktorý tiež očakával Božie kráľovstvo. Odvážne predstúpil pred Piláta a vyžiadal si Ježišovo telo. Pilát sa však zadivil, že Ježiš už zomrel. Predvolal si stotníka a spýtal sa, či už dávno zomrel. Keď mu to stotník potvrdil, daroval Jozefovi mŕtve telo. Jozef kúpil jemné plátno, sňal Ježiša z kríža, zavinul ho do plátna a uložil do hrobu vytesaného v skale. Ku vchodu do hrobu privalil kameň.“ Mk 15:24;37;42-46
„Keď prišli na miesto, ktoré sa volá Lebka, tam ho [Ježiša] ukrižovali, a s ním aj zločincov: jedného sprava, druhého zľava. … Tu Ježiš zvolal mocným hlasom: „Otče, do tvojich rúk porúčam svojho ducha.“ Keď to povedal, dokonal. … Tu istý muž menom Jozef, člen veľrady, dobrý a spravodlivý muž z judského mesta Arimatie, ktorý nesúhlasil s ich rozhodnutím ani konaním a očakával Božie kráľovstvo, prišiel k Pilátovi a vyžiadal si Ježišovo telo. Keď ho sňal, zavinul ho do plátna, uložil do hrobu vytesaného v skale, v ktorom ešte nikto nikdy neležal.“ Lk 23:33;46;50-53
„Tam ho [Ježiša vojaci] ukrižovali a spolu s ním aj iných dvoch, z jednej i z druhej strany, a Ježiša uprostred. … Keď však [vojaci] prišli k Ježišovi a videli, že je už mŕtvy, nepolámali mu nohy, ale jeden z vojakov mu prebodol kopijou bok, odkiaľ hneď vyšla krv a voda. … Potom Jozef z Arimatie, ktorý bol Ježišovým učeníkom — ale tajným zo strachu pred Židmi —, požiadal Piláta, aby mu dovolil sňať Ježišovo telo. Pilát dovolil. Šiel teda a sňal jeho telo. Prišiel aj Nikodém, ten, čo prvý raz navštívil Ježiša v noci, a priniesol asi sto libier myrhy zmiešanej s aloou. Vzali Ježišovo telo a zavinuli ho aj s voňavými látkami do plachiet, ako je u Židov zvykom pochovávať. Na mieste, kde ho ukrižovali, bola záhrada a v záhrade nový hrob, v ktorom ešte nikto neležal. Tam teda uložili Ježiša, lebo bol prípravný deň Židov a hrob bol blízko.“ Jn 19:18;33-34;38-42
Všetci ľudia ktorí Ježiša videli sa zhodli na tom, že bol mŕtvy. Potvrdili to aj rímski vojaci, ktorí boli na zabíjanie ľudí profesionáli, a ak by niekoho neusmrtili, im samým by hrozil trest smrti. Napokon jeden rímsky vojak Ježišovi zasadil veľkú ranu kopijou na ktorú samotnú by rýchlo zomrel. Preto je najrozumnejší záver, že Ježiš bol skutočne mŕtvy.
b) Na tretí deň bol jeho hrob prázdny
„Po sobote, keď sa brieždilo v prvý deň týždňa, prišla Mária Magdaléna a iná Mária pozrieť hrob. A hľa, nastalo veľké zemetrasenie, lebo Pánov anjel zostúpil z neba. Prišiel, odvalil kameň a posadil sa naň. Jeho vzhľad bol ako blesk a jeho rúcho biele ako sneh. Strážcovia sa pred ním triasli od strachu a ostali ako mŕtvi. Ale anjel povedal ženám: „Vy sa nebojte! Viem totiž, že hľadáte Ježiša, ktorý bol ukrižovaný. Niet ho tu, lebo bol vzkriesený, ako povedal. Poďte, pozrite si miesto, kde ležal.“ Mt 28:1-6
„Keď sa skončila sobota, Mária Magdaléna, Mária Jakubova a Salomé nakúpili voňavé oleje, aby ho išli pomazať. Včasráno prvého dňa po sobote, hneď po východe slnka, prišli k hrobu. Hovorili si medzi sebou: „Kto nám odvalí kameň od vchodu do hrobu?“ Keď zdvihli zrak, videli, že kameň je už odvalený. Bol totiž veľmi veľký. Vošli do hrobu a napravo videli sedieť mládenca oblečeného do bieleho rúcha a zľakli sa. No on im povedal: „Neľakajte sa! Hľadáte Ježiša Nazaretského, toho ukrižovaného? Niet ho tu — bol vzkriesený. Hľa, miesto, kde ho položili.“ Mk 16:1-6
„V prvý deň po sobote včasráno prišli k hrobu a priniesli voňavé oleje, čo si pripravili. Kameň našli odvalený od hrobu. Keď vošli dnu, telo Pána Ježiša nenašli.“ Lk 24:1-3
„V prvý deň po sobote, včasráno, keď bola ešte tma, prišla k hrobu Mária Magdaléna a videla, že kameň je od hrobu odvalený. Bežala teda a prišla k Šimonovi Petrovi a k druhému učeníkovi, ktorého mal Ježiš rád, a povedala im: „Vzali Pána z hrobu a nevieme, kam ho položili.“ Peter a ten druhý učeník šli k hrobu. Bežali obaja spolu, ibaže druhý učeník bežal rýchlejšie ako Peter, takže prišiel k hrobu prvý. Keď sa nahol, videl tam ležať plachty, ale dnu nevošiel. Vzápätí za ním prišiel aj Šimon Peter, vošiel do hrobu a videl ležať plachty aj šatku, ktorú mal Ježiš na hlave. Tá však nebola medzi plachtami, ale zvinutá osobitne na inom mieste.“ Jn 20:1-7
c) Apoštolom sa potom Ježiš zjavil opäť živý
„Lebo predovšetkým som vám odovzdal, čo som aj sám prijal, že podľa Písem Kristus zomrel za naše hriechy, že bol pochovaný a tretieho dňa vzkriesený podľa Písem a že sa zjavil Kéfasovi a potom Dvanástim. Potom sa zjavil naraz viac ako päťsto bratom, z ktorých väčšina doteraz žije, niektorí však pomreli. Potom sa zjavil Jakubovi a ďalej všetkým apoštolom.“ 1 Kor 15:3-7 (toto je podľa všetkého najstaršie vyznanie apoštolskej viery aké je zachované)
„Jedenásti učeníci odišli do Galiley na vrch, kam im rozkázal Ježiš. Keď ho uvideli, klaňali sa mu. No niektorí pochybovali.“ Mt 28:16-17
„Keď s nimi zasadol k stolu, vzal chlieb, dobrorečil, lámal a podával im. Vtom sa im otvorili oči a spoznali ho. Ale on im zmizol. Tu si povedali: „Či nehorelo naše srdce, keď sa s nami cestou rozprával a vysvetľoval nám Písma?“ A ešte v tú hodinu vstali a vrátili sa do Jeruzalema. Tam našli zhromaždených Jedenástich a ostatných, čo boli s nimi. Títo hovorili: „Pán naozaj vstal z mŕtvych a ukázal sa Šimonovi.“ Aj oni porozprávali, čo sa im cestou stalo a ako ho spoznali pri lámaní chleba. Kým o tom hovorili, on sám sa postavil uprostred nich a povedal im: „Pokoj vám!“ Preľaknutí a prekvapení sa domnievali, že vidia ducha. Povedal im: „Čo sa ľakáte a prečo máte v srdci pochybnosti? Pozrite na moje ruky a nohy, že som to ja! Dotknite sa ma a presvedčte sa! Veď duch nemá mäso a kosti — ale ja, ako vidíte, mám.“ Keď to povedal, ukázal im ruky a nohy. Pretože tomu stále od veľkej radosti neverili a čudovali sa, povedal im: „Máte tu niečo na jedenie?“ Podali mu kúsok pečenej ryby. Vzal si a jedol pred nimi.“ Lk 24:30-43
„Večer, v ten istý prvý deň po sobote, keď boli učeníci zo strachu pred Židmi za zavretými dverami, prišiel Ježiš, stal si doprostred a povedal im: „Pokoj vám!“ Keď to povedal, ukázal im ruky a bok. Učeníci sa zaradovali, keď videli Pána. … Po ôsmich dňoch boli učeníci zasa vnútri a Tomáš bol s nimi. Hoci dvere boli zatvorené, Ježiš prišiel, postavil sa do stredu a povedal: „Pokoj vám!“ Potom povedal Tomášovi: „Daj si sem prst a pozri si moje ruky! Daj sem ruku a vlož ju do môjho boku! A nebuď neveriaci, ale veriaci!“ … Už na úsvite stál Ježiš na brehu, ale učeníci nevedeli, že je to Ježiš. Ježiš im povedal: „Deti, nemáte niečo zajesť?“ Odpovedali mu: „Nie.“ Nato im povedal: „Spustite sieť z pravej strany člna a nájdete.“ Spustili teda a už ju nevládali ani vytiahnuť pre množstvo rýb. Učeník, ktorého mal Ježiš rád, povedal Petrovi: „To je Pán!“ Keď Šimon Peter počul, že je to Pán, prehodil si plášť — bol totiž nahý — a hodil sa do mora. Ostatní učeníci prišli v člne, lebo neboli ďaleko od brehu, len asi na dvesto lakťov, a ťahali za sebou sieť s rybami. Keď vystúpili na breh, videli rozloženú pahrebu a na nej položenú rybu a chlieb. Ježiš im povedal: „Doneste z rýb, ktoré ste teraz chytili.“ Šimon Peter teda nastúpil do člna a vytiahol na breh sieť plnú veľkých rýb. Bolo ich stopäťdesiattri. A hoci ich bolo toľko, sieť sa nepotrhala. Ježiš im povedal: „Poďte sa najesť!“ A ani jeden z učeníkov sa neodvážil opýtať sa ho: „Kto si ty?“, lebo všetci vedeli, že je to Pán. Ježiš pristúpil, vzal chlieb a podával im. Podobne aj rybu. To sa Ježiš už tretí raz zjavil učeníkom po tom, ako vstal z mŕtvych.“ Jn 20:19-20;26-27;21:4-14
Nakoľko apoštoli strávili s Ježišom veľmi dlhý čas, určite boli schopní rozpoznať, že sa jedná skutočne o neho, a nie napríklad o nejakého podvodníka ktorý by sa na Ježiša iba hral. Okrem toho Ježiš po svojom zmŕtvychvstaní taktiež spravil zázraky (prešiel cez zavreté dvere, zázračný rybolov) čo by podvodník sám o sebe nemohol dokázať.
Bol to skutočný zázrak?
Najlepším vysvetlením vyššie uvedených skutočností je, že Ježiš skutočne zomrel a vstal z mŕtvych. Ak je nejaká vec, ktorú o ľudskej podstate vieme, tak je to, že mŕtvy ľudia už neožívajú. Aktuálne nepoznáme žiaden postup čo by aj len hypoteticky vedel oživiť niekoho mŕtveho. Zmŕtvychvstanie sa teda nedá prirodzene nijako vysvetliť. Avšak keďže Boh je všemohúci, vieme, že by to bol schopný spraviť. A Ježiš naozaj svoje zázraky prezentoval ako to, skrze čo majú ľudia uveriť v Božie zjavenie. Najracionálnejším vysvetlením Ježišovho zmŕtvychvstania je teda prijať to, ako ho on sám prezentoval – teda že sa jedná o skutočný Boží zásah, o skutočný zázrak.
A presne ku tomuto záveru dospeli aj samotní apoštoli:
„Ak však Kristus nebol vzkriesený, potom je márne naše kázanie a márna je aj vaša viera. Tak by sa zistilo, že sme falošní Boží svedkovia, lebo sme svedčili proti Bohu, že vzkriesil Krista, ktorého nevzkriesil, ak mŕtvi naozaj nevstávajú z mŕtvych. … Kristus však bol vzkriesený z mŕtvych ako prvotina tých, čo zomreli.“ 1 Kor 15:14-15;20
„Požehnaný Boh a Otec nášho Pána Ježiša Krista, ktorý nás podľa svojho veľkého milosrdenstva vzkriesením Ježiša Krista z mŕtvych znovuzrodil pre živú nádej“ 1 Pt 1:3
Na základe všetkého môžeme teda dospieť ku záveru, že Ježiš skutočne vstal z mŕtvych a preto je kresťanstvo skutočným Božím zjavením, založeným na jednoznačnom Božom zázraku.