Krstné znovuzrodenie znamená, že v okamžiku krstu Boh spôsobí, že pôsobením Ducha Svätého sa daný človek „znova narodí“, čiže je očistený od všetkých hriechov a je pripravený začať žiť kresťanský život.
ARGUMENTY ZA
„Ježiš mu odpovedal: „Amen, amen, hovorím ti: Ak sa niekto nenarodí znova, nemôže uzrieť Božie kráľovstvo.“ Nikodém mu povedal: „Ako sa môže narodiť človek, keď je starý? Či môže druhý raz vojsť do lona svojej matky a narodiť sa?“ Ježiš odpovedal: „Amen, amen, hovorím ti: Ak sa niekto nenarodí z vody a z Ducha, nemôže vojsť do Božieho kráľovstva.“ Jn 3:3-5
Znovuzrodenie je jeden okamih, v ktorom je človek narodený z vody a z Ducha. Voda = Krst, Duch = Duch Svätý. Čiže tento verš učí presne to, čo krstné znovuzrodenie znamená. V okamžiku pri krste (voda) zasiahne Duch Svätý (Duch) a znovuzrodí človeka.
Existuje viacero niekoľko dôvodov, prečo voda v tejto pasáži znamená krst:
(1) Pokiaľ sa pozrieme na všetky kresťanské obrady, jediný z nich, ktorý je spojený s vodou je krst. Jedná sa teda o najdoslovnejšie (pretože sa jedná o doslovnú vodu, nie o nejakú metaforu) a najjednoduchšie chápanie tejto pasáže.
(2) Pavol prirovnával krst ku smrti našej starej prirodzenosti a oslobodeniu od hriechu aby sme mohli žiť – čiže inak povedané ku znovuzrodeniu:
„Alebo neviete, že všetci, čo sme boli pokrstení v Krista Ježiša, boli sme pokrstení v jeho smrť? Krstom sme teda spolu s ním boli pochovaní v smrti, aby sme tak, ako bol slávou Otca vzkriesený z mŕtvych Kristus, aj my kráčali v novote života. Ak sme s ním zjednotení podobnosťou jeho smrti, budeme s ním zjednotení aj vo vzkriesení. Veď vieme, že náš starý človek bol spolu s ním ukrižovaný, aby bolo zneškodnené telo hriechu, aby sme už viac neboli otrokmi hriechu. Lebo kto zomrel, stal sa slobodným od hriechu.“ Rim 6:3-7
„V ňom ste aj boli obrezaní obriezkou, vykonanou nie rukami, ale Kristovou obriezkou – vyzlečením z telesnosti, keď ste s ním boli v krste pochovaní. Spolu s ním ste boli aj vzkriesení vierou v moc Boha, ktorý ho vzkriesil z mŕtvych.“ Kol 2:11-12
(3) Pri Ježišovom krste na neho zostúpil Duch Svätý: „Po krste Ježiš hneď vystúpil z vody. Vtom sa mu otvorili nebesia a videl Božieho Ducha, ktorý ako holubica zostupoval naňho.“ Mt 3:16 Je teda rozumné očakávať, že aj kresťanský krst ako taký je spojený s Duchom Svätým, čiže je tam prítomná ako voda, tak aj Duch.
(4) Okamžite po rozhovore s Nikodémom je napísané: „Potom prišiel Ježiš so svojimi učeníkmi do judskej krajiny. Tam s nimi pobudol a krstil.“ Jn 3:22 a o kúsok ďalej: „Keď sa Ježiš dozvedel, že farizeji počuli, ako získava a krstí viac učeníkov než Ján, hoci Ježiš sám nekrstil, ale jeho učeníci“ Jn 4:1-2 Toto je jediná pasáž vo všetkých evanjeliách kedy sa hovorí o tom, že Ježiš skrze svojich učeníkov krstil. Keďže ju Ján umiestnil priamo za rozhovor v ktorom Ježiš hovoril o znovuzrodení z vody, ľahko tu môžeme vidieť, že našu pozornosť upriamuje na krst.
„Ale keď sa zjavila dobrotivosť nášho Spasiteľa, Boha, a jeho láska k ľuďom, zachránil nás nie pre skutky spravodlivosti, ktoré sme urobili my, ale podľa svojho milosrdenstva, kúpeľom znovuzrodenia a obnovy v Duchu Svätom“ Tit 3:4-5
Tento verš parafrázuje Jn 3:5. Je tu spomenuté spasenie (=vojdenie do Božieho kráľovstva), znovuzrodenie, kúpeľ (=voda) a Duch Svätý. To, že kúpeľ v tomto verši naozaj odkazuje na vodu, a nie je to iba metaforické vyjadrenie obnovy v Duchu Svätom môžeme podporiť tým, že Pavol vo svojich listoch použil slovo kúpeľ už iba raz, a to v Ef 5:25-26 „Muži, milujte svoje ženy tak, ako aj Kristus miloval Cirkev a vydal za ňu samého seba, aby ju posvätil očistným kúpeľom vody a slovom“ Z tohto vieme jednoznačne vyvodiť, že „kúpeľ znovuzrodenia“ je „kúpeľ znovuzrodenia vo vode“. Nič okrem krstu sa v živote kresťana nedá spojiť s vyjadrením „kúpeľ vody“, preto keď prepojíme Jn 3:5 s týmito dvoma veršami, môžeme veľmi jednoznačne vidieť, že krst je okamžik znovuzrodenia, ktorý spôsobí Duch Svätý.
ARGUMENTY PROTI
Ak voda znamená krst, prečo Ježiš jednoducho nepovedal „kto sa nenarodí z krstu“ ale namiesto toho „kto sa nenarodí z vody“?
Nech už voda znamená v tejto pasáži čokoľvek, vždycky sa môžeme opýtať rovnakú otázku, prečo Ježiš použil slovo voda namiesto danej interpretácie. Ale krst je tá najdoslovnejšia interpretácia, lebo pri ňom sa jedná o doslovnú vodu.
Voda je v Jánovom evanjeliu symbolom Ducha Svätého „Ježiš vstal a zvolal: „Ak je niekto smädný, nech príde ku mne a nech sa napije ten, kto verí vo mňa. Ako hovorí Písmo: Prúdy živej vody budú tiecť z jeho vnútra.“ To povedal o Duchu, ktorého mali prijať tí, čo v neho uveria.“ Jn 7:37-39 Takže Ježiš nehovoril o krste, ale voda bola metafora pre znovuzrodenie z Ducha
Problémom tejto interpretácie je, že Ježiš v Jn 3:5 Ducha Svätého spomenul doslovne, takže nie je žiaden dôvod sa domnievať, že by ho spomínal aj metaforicky, lebo to vôbec nebolo potrebné. Okrem toho význam vety by v takom prípade znel nezmyselne: „Kto sa nenarodí z Ducha a Ducha“ Omnoho lepšie pochopenie týchto slov je, že voda odkazuje na niečo iné ako na Ducha Svätého. Okrem toho to, že voda je symbolom Ducha Svätého, výborne pasuje do krstného znovuzrodenia, lebo to znamená, že krstenie vodou veľmi dobre symbolizuje Ducha Svätého, ktorý v tej chvíli v človeku pôsobí.
Voda odkazuje na plodovú vodu, takže Ježiš hovoril o fyzickom narodení (z vody) a duchovnom narodení (z Ducha)
V kontexte Ježiš hovorí o znovuzrodení, nie o fyzickom narodení. Keď spojíme Jn 3:3 a Jn 3:5, vidíme, že Ježiš hovoril o jednej udalosti a pri tejto udalosti hrá úlohu voda a Duch. Čiže ak by voda odkazovala na fyzické narodenie, aj znovuzrodenie by sa muselo udiať v tomto okamžiku, čím by celé znovuzrodenie stratilo akýkoľvek význam.
Okrem toho nikde v biblií fráza „narodený z vody“ neodkazuje na fyzické narodenie. Naopak, už hneď v ďaľšom verši Ježiš o fyzickom narodení hovorí ako o narodení z tela: „Čo sa narodilo z tela, je telo, a čo sa narodilo z Ducha, je duch. Nečuduj sa, že som ti povedal: ‚Musíte sa znova narodiť.‘“ Jn 3:6-7 Ján taktiež spomína fyzické a duchovné narodenie aj na začiatku svojho evanjelia, a ani tam nehovorí o narodení z vody: „Tým však, čo ho prijali a veria v jeho meno, dal moc stať sa Božími deťmi; tí, čo sa nenarodili ani z krvi, ani z telesnej žiadosti, ani z vôle muža, ale z Boha.“ Jn 1:12-13
Takže neexistuje žiaden rozumný dôvod, prečo by sme sa mali domnievať, že narodenie z vody sa udeje inokedy ako pri narodení z Ducha Svätého a taktiež nemáme dôvod sa domnievať, že by narodenie z vody bolo synonymum s fyzickým pôrodom.
Voda znamená znovuzrodenie cez Božie Slovo: „Muži, milujte svoje ženy tak, ako aj Kristus miloval Cirkev a vydal za ňu samého seba, aby ju posvätil očistným kúpeľom vody skrze slovo“ Ef 5:25-26 „Veď ste znovuzrodení nie z porušiteľného, ale z neporušiteľného semena: živým a večným Božím slovom, lebo všetci ľudia sú ako tráva a celá ich sláva ako kvet trávy. Tráva uschne, kvet opadne, ale Pánovo slovo ostáva naveky. To je to slovo, ktoré sa vám zvestovalo.“ 1 Pt 1:23-25
Ani jedna z týchto pasážií nehovorí o tom, že by bola voda synonymom s Božím Slovom. V Ef 5:26 sú naopak tieto dve veci jasne oddelené a tak tento verš môžeme ľahko prečítať ako „posvätil krstom (očistným kúpeľom vody) skrze slovo“. Je taktiež dobré pripomenúť že viaceré preklady tu namiesto slova „skrze slovo“ majú „a slova“ čo úplne rozdeľuje spojitosť medzi vodou a slovom.
A v prvom Petrovom liste sa voda vôbec nespomína, takže túto pasáž nemôžeme použiť ako dôkaz, že voda znamená Božie Slovo. Okrem toho sa v prvom Petrovom liste pri znovuzrodení nespomína ani Duch Svätý, takže omnoho lepšia interpretácia je nesnažiť sa vodu ani Ducha z Jn 3:5 doslova spájať s 1 Pt 1:23, ale nechať tieto verše, aby sa navzájom doplnili – ľudia ktorí prijmú Božie slovo ktoré sa im hlásalo sa dajú pokrstiť a mocou Ducha Svätého sú znovuzrodení. Čiže na tomto akte v konečnom dôsledku spolupracovali všetky tieto tri veci.
Po Jn 3:5 Ježiš viackrát opakuje, že spásu dosiahne ten kto v neho verí, nie kto bude pokrstený: „Veď Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nik, kto verí v neho, nezahynul, ale mal večný život. Lebo Boh neposlal Syna na svet, aby svet odsúdil, ale aby ho spasil. Kto verí v neho, nie je odsúdený. Kto neverí, už je odsúdený, pretože neuveril v meno jednorodeného Božieho Syna.“ Jn 3:16-18 Takže v Jn 3:5 nemohol mať na mysli vodný krst, lebo to nie je samotná viera.
Takýto záver logicky nenasleduje. Nikto nepopiera, je že nutné mať vieru, ale keď v tretej kapitole Jánovho evanjelia po Jn 3:5 Ježiš hovoril o viere, ani raz pri nej nespomenul znovuzrodenie, vodu alebo Ducha. Preto nemôžeme spätne interpretovať Jn 3:5 v tom zmysle, že Ježiť tam mal v skutočnosti na mysli iba vieru. Lepšia interpretácia keď čítame Ježišovu reč od začiatku do konca je, že pri krste normálne dôjde ku znovuzrodeniu, či už je vykonaný na deťoch ktoré ešte nemôžu veriť, alebo na ľuďoch ktorí už veria, ale taktiež je pravda to, že ak veríme, a zomreli sme bez krstu, lebo sme nemali možnosť dať sa pokrstiť, Boh nás za to nezavrhne. To je to, čo sa v katolíckom učení učení nazýva „krst túžby“
Ježiš hovoril o veciach ktoré Nikodém mal poznať: „Ty si učiteľ Izraela a toto nevieš?“ Jn 3:10 Kresťanský krst bol ale ustanovený až na konci Ježišovho pôsobenia v Mt 28:19, takže Nikodém by význam vody ako kresťanského krstu nemohol poznať
Argument neznie, že voda je odkaz na kresťanský krst, ale že voda je odkaz na rituál krstu s ktorým bol Nikodém veľmi dobre oboznámený, nakoľko už len keď sa pozrieme o kúsok dozadu, v prvej kapitole Jánovho evanjelia sa hovorí o tom ako krstil Ján Krstiteľ. Kresťanský charakter tomuto rituálu dáva práve Duch Svätý, ktorého Ježiš v tejto pasáži tiež spomína okamžite po krste, a s ktorým mal byť Nikodém taktiež oboznámený. Takže v tejto pasáži sa nenachádza nič, čo by pre Nikodéma malo byť nepochopiteľné.
Biblia učí, že človek je znovuzrodený hneď v okamihu, keď uverí: „Každý, kto verí, že Ježiš je Kristus, narodil sa z Boha“ 1 Jn 5:1
Keď si prečítame celý prvý Jánov list, nájdeme tam aj verše: „vedzte, že aj každý, kto koná spravodlivosť, narodil sa z neho [z Boha].“ 1 Jn 2:19 „každý, kto miluje, narodil sa z Boha a pozná Boha.“ 1 Jn 4:7 Ján tu nehovorí o okamžiku znovuzrodenia. Ináč by sme museli tvrdiť, že podľa Jána na znovuzrodenie stačí aj len byť spravodlivý, alebo iba milovať. Ján tu hovorí o tom, že ten kto už je znovuzrodený, bude konať spravodlivo, milovať a vyznávať, že Ježiš je Kristus, lebo to sú Božie prikázania.
„Každý, kto verí, že Ježiš je Kristus, narodil sa z Boha; a každý, kto miluje otca, miluje aj jeho dieťa. Podľa toho poznávame, že milujeme Božie deti, keď milujeme Boha a plníme jeho prikázania. Lebo láska k Bohu je v tom, že zachovávame jeho prikázania; a jeho prikázania nie sú ťažké.“ 1 Jn 5:1-4