Výraz modlitba ku svätým znamená niečo úplne iné než modlitba ku Bohu. Modlitba ku svätým totiž nie je prosba, aby svätí niečo spravili, ale prosba aby sa s nami ku Bohu tiež pomodlili v danej veci. Je to úplne rovnaké, ako keď o modlitbu prosíme iných kresťanov, akurát s tým rozdielom, že títo kresťania už nie sú na zemi, ale v nebi.
Dôležitá poznámka: Pri študovaní veršov na podporu prosieb aby sa za nás svätí modlili je dôležité si uvedomiť, že v rannej cirkvi sa slovom „svätí“ označovali všetci kresťania, či už na zemi, alebo v nebi. Až neskôr sa tento pojem začal používať iba na označenie ľudí ktorí kvôli tomu, že sú v nebi, túto svätosť už nemôžu stratiť.
ARGUMENTY ZA
Pavol prosil iných ľudí o modlitbu za jeho úmysly
„Skrze nášho Pána Ježiša Krista a skrze lásku Ducha vás prosím, bratia, aby ste spolu so mnou zápasili v modlitbách za mňa pred Bohom, aby som bol vytrhnutý z rúk neposlušných v Judsku a aby moju službu pre Jeruzalem svätý vďačne prijali.“ Rim 15:30-31
„Pritom bdejte so všetkou vytrvalosťou a prosbou za všetkých svätých, aj za mňa, aby mi bolo dané pravé slovo, kedykoľvek prehovorím, aby som smelo zvestoval tajomstvo evanjelia.“ Ef 6:18-19
Prosba iných kresťanov o modlitbu za naše úmysly je plne biblický princíp. Pokiaľ môžeme o modlitbu poprosiť kresťanov na zemi, môžeme o modlitbu poprosiť aj kresťanov v nebi. Jediná otázka ktorá vyvstáva je, či o prosbe ktorú prednesieme na zemi, budú vedieť aj kresťania v nebi. To nás privádza ku ďalšiemu bodu.
Boh ukazuje svätým v nebi naše modlitby
„Po tomto som sa pozeral a uvidel som veľký zástup, ktorý nikto nemohol spočítať; z každého národa, kmeňa, ľudu a jazyka stáli pred trónom a pred Baránkom. … Prišiel aj iný anjel a postavil sa pred oltár so zlatou kadidelnicou. Dostal mnoho kadidla, aby ho pridal k modlitbám všetkých svätých na zlatý oltár, ktorý je pred trónom. Dym z kadidla s modlitbami svätých vystupoval z ruky anjela pred Boha.“ Zjv 7:9;8:3-4
Ján v nebi videl trón pred ktorým boli zhromaždení všetci svätí. A pred trónom bol aj oltár na ktorom boli modlitby všetkých svätých. Neboli to iba modlitby svätých v nebi, boli to modlitby všetkých svätých, čo zahrňuje modlitby kresťanov na zemi. To že tieto modlitby zahrňujú aj naše modlitby zo zeme posilňuje aj verš zo Starého Zákona: „nech je moja modlitba pred tebou ako kadidlo“ Ž 141:2 Naše modlitby teda nie sú niečo súkromné iba medzi nami a Bohom, ale v nebi sú verejne ukázané na oltári pred všetkými svätými. Toto ešte upevňuje ďalší verš v ktorom sa hovorí že modlitby svätých vystupovali pred Boha z rúk anjela – boli jednoznačne verejne viditeľné. Prečo Boh ukazuje v nebi naše modlitby? Nuž preto, aby svätí v nebi vedeli za čo sa majú prihovárať. Z toho vyplýva, že je úplne korektné poprosiť pri modlitbe aby sa za danú vec modlili aj svätí v nebi. Vďaka tejto pasáži z biblie vieme, že naše modlitby budú svätým v nebi ukázané.
Júda Makabejský videl Jeremiáša ako sa po smrti prihovára za Izraelitov
„Okrem toho im vyrozprával sen, naozaj vierohodné videnie v bdelom stave, ktoré všetkých potešilo. Videl toto: … Potom sa mu zjavil iný muž, nápadne bielovlasý a velebný, ktorého obklopovala zázračná a veľkolepá vznešenosť. Nato sa ujal Oniáš slova a povedal: „To je priateľ našich bratov, ktorý sa veľa modlí sa národ a sväté mesto – Boží prorok Jeremiáš.““ 2 Mak 15:11-14
Tento text jednoznačne ukazuje, že svätí sa po smrti za nás prihovárajú.
ARGUMENTY PROTI
Načo by sa mali svätí v nebi za niečo modliť pokiaľ sa za to už modlím ja?
Táto otázka v sebe skrýva predpoklad, že je jedno, či sa za nejakú vec modlí jeden alebo viacerí, a že je jedno kto sa modlí, pretože modlitby všetkých majú rovnakú silu. Pavol si to však nemyslel keď písal list Rimanom, alebo Efezanom. Vyššie sú odcitované pasáže Rim 15:30-31 a Ef 6:18-19 kde Pavol prosil o modlitbu. Pokiaľ stačí aby sa za niečo modlil jeden, načo Pavol prosí o modlitbu aj ďalších ľudí? Pokiaľ Pavol prosil o modlitbu ďalších ľudí, má určite zmysel, aby sme aj my poprosili ďalších ľudí o modlitbu, a teda aj tých, čo už sú v nebi. A to nás privádza ku druhému bodu, a to, že modlitby rôznych ľudí majú pred Bohom rozličnú silu. Napríklad Mojžiš a Samuel boli známi ako výnimoční Boží služobníci, ktorí modlitbou dosiahli mnohé význačné veci. A môžeme sa dočítať: „Hospodin mi povedal: „Aj keby stál predo mnou Mojžiš a Samuel, tomuto ľudu nebudem naklonený.““ Jer 15:1 Tento verš dáva zmysel iba ak mala modlitba Mojžiša a Samuela špeciálnu silu, ale ani tá by nebola v tomto prípade dostatočná. V biblií sa mnoho krát vyzdvihuje sila skutočnej úprimnej modlitby spravodlivých:
„Hospodin je ďaleko od bezbožníkov, no modlitbu spravodlivých vypočuje“ Prís 15:29
„Kto slúži Bohu, ako si to žiada, toho on prijme; jeho prosba dosiahne oblaky.“ Sir 35:20
„Veď Pánove oči hľadia na spravodlivých, jeho uši načúvajú ich prosbám, ale Pánova tvár je proti tým, čo robia zle.“ 1 Pt 3:12
„Veľa zmôže účinná modlitba spravodlivého. Eliáš bol človek ako my, ale keď sa horlivo modlil, aby nepršalo, nepršalo na zemi tri roky a šesť mesiacov. A znova sa modlil a nebo dalo dážď a zem vydala svoju úrodu.“ Jak 5:16-17
„A všetko, o čo budete s vierou prosiť v modlitbe, dostanete.“ Mk 21:22
Určite má zmysel prosiť o modlitbu ľudí ktorí mali výnimočnú vieru a vedeli sa horlivo modliť, pretože ich modlitba má silu.
Ako by nás kresťania ktorí sú v nebi mohli počuť? Na to by predsa museli byť všadeprítomní, vševedúci a všemohúci aby mohli naraz počúvať milióny prosieb a zároveň za ne prosiť
Pokiaľ by sme uznali tento argument, museli by sme uznať aj to, že biblia nám hovorí o človeku ktorý bol všadeprítomný, vševediaci a všemohúci.
„A všetko tvorstvo na nebi, na zemi, pod zemou i na mori a všetko čo je v nich, som počul volať: „Sediacemu na tróne a Baránkovi dobrorečenie, česť, sláva a moc na veky vekov.“ Zjv 5:13
Ako mohol Ján naraz počuť čo všade hovorí všetko stvorenie? Bol všadeprítomný, vševediaci a všemohúci? Samozrejme že nie. Toto všetko vedel preto, lebo mu to Boh ukázal. Nemusel byť ani všadeprítomný, ani vševediaci, ani všemohúci. A tak rovnako ani svätí nepotrebujú mať tieto vlastnosti, stačí že ich má Boh a vďaka nim môže svätým ukázať naše modlitby. A čo sa týka celkového množstva modlitieb, je pravda že v našom pozemskom tele a pozemskom čase by sme ich naraz nezvládli, ale v nebi neplatí ani jedno ani druhé obmedzenie. Preto nedáva zmysel argumentovať pozemskými obmedzeniami vzhľadom na stav svätých v nebi.
Neznamená modlitba ku svätým že dávame medzi Boha a seba nejakých prostredníkov? Jediný prostredník medzi Bohom a ľudmi je iba Ježiš Kristus „Lebo jeden je Boh a jeden prostredník medzi Bohom a ľuďmi – človek Ježiš Kristus“ 1 Tim 2:5
To že poprosíte niekoho aby sa pomodlil za tú istú vec ako vy, ho nijako nerobí prostredníkom medzi vami a Bohom, skorej vašim spoločníkom, pretože obaja predstupujete pred Boha s rovnakou prosbou.
Modliť sa máme iba k Bohu. Modlenie je okrem toho forma klaňania a klaňať sa máme iba Bohu. Svätí nemôžu vykonať naše prosby, pretože nie sú všemohúci. Katolíci sa na svätých pozerajú ako by boli bohovia.
Tieto argumenty vychádzajú z nepochopenia rozdielu medzi „modlitbou“ k svätým a modlitbou k Bohu. „Modlitba“ ku svätým je prosba o modlitbu, nie modlitba aby daný svätý niečo vykonal vlastnou mocou. Rovnako ako sa „modlíme“ ku svätým, sa aj „modlíme“ ku každému kresťanovi keď ho prosíme o modlitbu. Treba si len uvedomiť, že výraz „modliť sa ku“ sa pri svätých používa v inom význame ako pri Bohu.
Biblia zakazuje kontakt s mŕtvymi: „ani ten, čo by sa vypytoval duchov mŕtvych. Každý totiž, kto koná tieto veci, je Hospodinovi ohavný.“ Dt 18:11-12
Všetky verše s biblie ktoré sa používajú pri tomto argumente v skutočnosti hovoria o vyvolávaní duchov. Nikde sa neadresuje otázka či môžeme mŕtveho poprosiť aby sa v nejakej veci pomodlil k Bohu. Prosba svätých o modlitbu nemá nič spoločné s vyvolávaním duchov, preto tento argument nefunguje.
Dt 18:11 doslova hovorí „ani ten, kto by komunikoval s mŕtvymi“ Jedná sa o zákaz akejkoľvek komunikácie s mŕtvymi, nie iba vyvolávania duchov.
Ježiš počas svojho života plne zachovával Starý Zákon „Ale keď prišla plnosť času, Boh poslal svojho Syna narodeného zo ženy, narodeného pod Zákonom“ Gal 4:4 „Veď nemáme veľkňaza, ktorý by s nami nemohol súcitiť, ale veľkňaza [Ježiša], ktorý vo všetkom prešiel skúškami podobne ako my, avšak bez hriechu.“ Hebr 4:15 Ale na hore premenenia komunikoval s Mojžišom a Elijášom ktorí v tom čase boli dávno mŕtvy. „A hľa, zjavil sa im Mojžiš a Elijáš a rozprávali sa s ním [Ježišom].“ Mt 17:3 Teda Dt 18:11 nemôže znamenať, že akákoľvek forma komunikácie s mŕtvymi je zakázaná, inak by Ježiš toto prikázanie porušoval. Tento argument teda nefunguje. A vzhľadom na kontext Dt 18:11 je komunikácia ktorá je na mysli naozaj podľa všetkých indícií vyvolávanie duchov.