Apoštoli ustanovili biskupov, aby po ich smrti prevzali ich úrad a viedli Cirkev namiesto nich. Preto ak neuznávate biskupov, vylučujete sa tým z pravej Cirkvi rovnako, ako keby ste v prvom storočí neuznávali samotných apoštolov. Biskupom sa človek môže stať, iba ak ho do tohto úradu ustanoví niekto, kto už v Cirkvi túto autoritu má, a preto od čias apoštolov až dodnes existuje línia biskupov, okolo ktorých je zhromaždená pravá Cirkev.
Poznámka: V apoštolských časoch sa pojmy „starší“ a „biskup“ zvykli používať ako synonymá. Pri čítaní nižšie uvedených veršov treba mať toto na vedomí.
ARGUMENTY ZA
Biskupi vedú Cirkev
„Pavol poslal z Milétu odkaz do Efezu a pozval k sebe starších cirkvi. Keď prišli k nemu, povedal im: … Dávajte pozor na seba i na celé stádo, v ktorom vás Duch Svätý ustanovil za biskupov, aby ste pásli Božiu cirkev, ktorú si získal za cenu svojej vlastnej krvi.“ Sk 20:17-18;28
„Spoľahlivé je toto slovo: Ak sa niekto chce stať biskupom, túži po dobrej úlohe. Biskup musí byť bezúhonný, muž jednej ženy, triezvy, uvážlivý, slušný, pohostinný, schopný učiť, nie pijan, nie bitkár, ale mierny, nie neznášanlivý ani lakomec; musí dobre viesť vlastnú domácnosť, deti učiť poslušnosti so všetkou dôstojnosťou. Ak niekto nevie viesť vlastnú domácnosť, ako sa bude starať o Božiu cirkev?“ 1 Tim 3:1-5
„Preto som ťa nechal na Kréte, aby si dal do poriadku, čo ešte ostáva, a aby si v mestách ustanovil starších, ako som ti prikázal: má to byť bezúhonný muž, jednej ženy, má mať veriace deti, ktoré nie sú obviňované z neviazaného života a neposlušnosti. Veď biskup ako Boží správca musí byť bezúhonný, nie samoľúby, nie hnevlivý, nie pijan, nie bitkár, nesmie túžiť po nečestnom zisku, ale byť pohostinný, musí milovať dobro, musí byť uvážlivý, spravodlivý, zbožný, zdržanlivý. Musí sa pridŕžať spoľahlivého slova podľa učenia, má byť schopný povzbudzovať v zdravom učení i usvedčovať odporcov.“ Tit 1:5-9
„Starších medzi vami prosím ako spolustarší a svedok Kristových utrpení, aj ako účastník slávy, ktorá sa má zjaviť: Paste Božie stádo, ktoré je u vás, starajte sa oň nie z prinútenia, ale dobrovoľne, ako Boh chce, nie pre mrzký zisk, ale ochotne! Ani nie ako keby ste panovali nad dedičstvom, ale buďte vzorom stádu.“ 1 Pt 5:1-3
Zo všetkých vyššie uvedených veršov je zjavné, že všetky miestne spoločenstvá boli podľa učenia apoštolov vedené biskupmi. Je teda nutné aby každý kresťan uznal toto usporiadanie Cirkvi. To môžeme podporiť aj nasledujúcim veršom:
„Poslúchajte tých, čo vás vedú, a podriaďujte sa im, lebo oni bdejú nad vašimi dušami a budú sa za ne zodpovedať.“ Hebr 13:17
Ak by teda nejaký kresťan neuznával biskupov, sám by sa tým vylučoval z Cirkvi, lebo táto štruktúra Cirkvi bola ustanovená samotnými apoštolmi.
Apoštolský úrad je opísaný ako biskupský úrad, teda biskupi majú úrad apoštolov
V Sk 1 sa opisuje, ako bol namiesto Judáša vybraný Matej na jeho apoštolské miesto. Túto udalosť apoštol Peter opisuje ako:
„Veď aj v knihe Žalmov je napísané: … Jeho úrad [gr. episkopēn] nech prevezme iný.“ Sk 1:20
Slovo „úrad“ je tu doslova episkopēn, teda biskupstvo. Pavol používa v 1 Tim 3:1 rovnaký výraz na opísanie biskupského úradu:
„Spoľahlivé je toto slovo: Ak sa niekto chce stať biskupom [gr. episkopēs], túži po dobrej úlohe.“ 1 Tim 3:1
Vieme, že Matej po Judášovi prevzal apoštolský úrad. Keďže tento je opísaný ako biskupský úrad, môžeme rovnako povedať, že Matej prevzal biskupský úrad. Keď teda neskôr vidíme, že všetky miestne cirkvi sú vedené ľuďmi ktorí sú nazývaní „biskupi“, teda majú biskupský úrad, môžeme z toho vyvodiť, že títo biskupi mali rovnaký úrad ako apoštoli. Prečo teda biskupi nie sú nazývaní apoštoli? Je to preto, lebo slovo apoštoli je vyhradené pre ľudí, ktorí sa osobne poznali s Ježišom, tak ako to Peter odôvodňuje pri zvolení Mateja: „Preto treba, aby sa niektorý z mužov, ktorí sa s nami schádzali po celý čas, kým Pán Ježiš chodil medzi nami — počnúc Jánovým krstom až do dňa, keď bol spomedzi nás vzatý — spolu s nami stal svedkom o jeho zmŕtvychvstaní.“ Sk 1:21-22
Fakt, že biskupi prevzali úrad po apoštoloch je podporený aj tým, že apoštolský úrad je opísaný ako jeden zo základných úradov v Cirkvi a nemáme žiaden dôvod domnievať sa, že by sa mal po smrti apoštolov skončiť:
„A v cirkvi Boh niektorých ustanovil najprv za apoštolov, po druhé za prorokov, po tretie za učiteľov, potom sú mocné činy, potom dary uzdravovať, pomáhať, viesť a dar rôznych jazykov.“ 1 Kor 12:28
„A on ustanovil jedných za apoštolov, iných zasa za prorokov a iných za zvestovateľov evanjelia, iných ustanovil za pastierov a učiteľov“ Ef 4:11
Môžeme taktiež poukázať na paralelu medzi tým, že prvá cirkev v Jeruzaleme fungovala ako apoštoli + diakoni (Sk 6:1-6), a ostatné miestne cirkvi fungovali ako biskupi + diakoni („Pavol a Timotej, služobníci Ježiša Krista, všetkým svätým v Kristovi Ježišovi, ktorí sú vo Filipách, aj biskupom a diakonom.“ Flp 1:1, 1 Tim 3 hovorí tiež o biskupoch a diakonoch). Teda môžeme tu vidieť paralelu medzi pozíciou apoštolov a biskupov.
Vzhľadom na všetky tieto okolnosti môžeme jednoznačne dospieť ku záveru, že biskupi prevzali apoštolský úrad.
Biskupom sa človek stane iba ak je ustanovný niekým, kto už má v Cirkvi autoritu
„A keď [apoštoli Pavol a Branabáš] v jednotlivých cirkvách ustanovili starších kladením rúk, v modlitbách a pôstoch ich zverili Pánovi, v ktorého uverili.“ Sk 14:23
„Preto som ťa nechal na Kréte, aby si dal do poriadku, čo ešte ostáva, a aby si v mestách ustanovil starších, ako som ti prikázal“ Tit 1:5
Tieto dva verše sú jediné v biblií ktoré nám hovoria o tom, ako sa niekto mohol stať biskupom. A v obidvoch prípadoch sa jednalo o ustanovenie niekým kto už autoritu mal. Preto v pravej Cirkvi existuje ad apoštolov až doteraz línia biskupov, okolo ktorých je pravá Cirkev zhromaždená.
Spisy napísané učeníkmi apoštolov dokazujú, že Cirkev bola vedená biskupmi, ktorým sa ten, kto bol v Cirkvi musel podriadiť
Z obdobia najrannejšej Cirkvi sa nám nezachovali iba spisy apoštolov, ale aj spisy, ktoré napísali ich priami učeníci (zvyknú sa nazývať apoštolckí otcovia). Tieto spisy síce nie sú sami o sebe súčasť biblie, ale ak chceme vedieť, čomu prvotná Cirkev naozaj verila, z historického hľadiska ich nemôžeme ignorovať. Chcem tu poukázať na to, čo písali Klement Rímsky (rímsky biskup, osobne sa poznal s apoštolom Petrom a apoštolom Pavlom ktorý ho aj spomenul vo Flp 4:3), Polykarp zo Smyrny (biskup ktorý sa osobne poznal s apoštolom Jánom) a Ignác Antiochijský (biskup v anitochií, osobne sa poznal s apoštolom Petrom a pravdepodobne aj s apoštolom Jánom). Títo traja biskupi boli prvotnou Cirvkou globálne veľmi vysoko cenení ako pravoverní, a list Klementa Rímskeho Korinťanom bol dokonca niektorými kresťanmi považovaný za súčasť Písma. Nemôžeme teda argumentovať, že by ich pohľady boli len nápady zopár heretikov, ktoré sa nám náhodou dochovali aj v písomnej forme.
Klement Rímsky písal o Korinťanom o tom, ako je nutné pridŕžať sa biskupov:
„Veď ste všetko robili bez ohľadu na osoby, chodili ste podľa Božích prikázaní, boli ste poslušní tým, ktorí vás viedli, a preukazovali ste všetku náležitú úctu presbyterom medzi vami.
…
Vy teda, ktorí ste položili základ tejto vzbury, podriaďte sa presbyterom a prijmite nápravu, aby ste sa kajali a pokrčili kolená svojich sŕdc.“ Klement Rímsky, list Korinťanom, kapitoly 1 a 57
Taktiež písal o línií biskupov od apoštolov:
„Apoštoli, keď dostali príkaz učiť, keď sa uistili zmŕtvychvstaním Pána Ježiša Krista a keď sa utvrdili v Božom slove zoslaním Ducha Svätého, vyšli ohlasovať príchod Božieho kráľovstva. Kázali v dedinách a mestách. Tam ustanovili veriacim za biskupov a diakonov svojich prvých učeníkov, ktorých z vnuknutia Ducha Svätého pokladali za vhodných na tento úrad.
…
Už naši apoštoli vedeli skrze nášho Pána Ježiša Krista, že o úrad biskupa vzniknú spory. Preto, obdarení darom dokonalej predvídavosti, ustanovili vyššie menovaných a potom tiež určili, aby po ich smrti prevzali ich službu iní osvedčení muži.“ Klement Rímsky, list Korinťanom, kapitoly 42 a 44
Polykarp zo Smyrny taktiež zdôrazňoval, že kresťania sa musia podriaďovať biskupom:
„Preto je potrebné zdržiavať sa všetkých týchto vecí a byť podriadený presbyterom a diakonom ako Bohu a Kristovi.“ Polykarp zo Smyrny, list Filipanom, kapitola 5
Ignác Antiochijský písal o kúsok neskôr, keď sa slová biskup a presbyter presne rozlišovali, na rozdiel od spisov Klementa a Polykarpa, ktorí tieto slová používajú viac menej ako synonymum. Dochovalo sa nám od neho až 7 listov, 6 adresovaných rôznym miestnym cirkvám a jeden Polykarpovi zo Smyrny. Vo všetkých jednoznačne píše, že pre kresťanov ktorí chcú byť v Cirkvi, je nutné byť v spoločenstve s biskupom a celým cirkevným zriadením (biskup, presbyteri, diakoni). Tu je niekoľko ukážok:
„Buďme všetci spojení s biskupom, ako Ježiš s Otcom a ako kňazi s apoštolmi. Majte úctu k diakonom, ako máte úctu k Božiemu zákonu. Ak patríte do Cirkvi, nerobte nič bez biskupa. Pravá Eucharistia nech je tá, ktorú slávi biskup a ten, koho poveril. Kde je biskup, tam nech je aj ľud, ako je tam, kde je Kristus, tam je aj Katolícka Cirkev. Ani krst, ani sviatky lásky nie sú dovolené bez povolenia biskupa. Čo on schváli, je aj Bohu milé, a preto pevné a isté.“ Ignác Antiochijský, list Smyrňanom, kapitola 8
„Nie že by som u vás nachádzal nejednotu; naopak, s takýmito vecami nechcete mať nič spoločné. Tí, čo patria Bohu a Ježišovi Kristovi, sú s biskupom. Tí, ktorí sa v pokání vrátia do jednoty Cirkvi a žijú podľa Ježiša Krista, budú patriť Bohu. … Pán odpustí všetkým, ktorí robia pokánie, ak sa vrátia do Božej jednoty a spoločenstva s biskupom.“ Ignác Antiochijský, list Filadelfčanom, kapitoly 3 a 8
„Diakonov nech si všetci vážia ako samého Ježiša Krista, biskupov ako príklad Otca a kňazov ako Boží senát a radu apoštolov. Bez nich sa Cirkev nemôže nazývať Cirkvou. … A to sa stane, ak neodpadnete a neodstúpite od Boha Ježiša Krista, od biskupa a od apoštolského zriadenia. Kto je vnútri Cirkvi, je čistý, kto je mimo nej, nie je čistý. To znamená, že kto robí niečo bez biskupa, kňazov a diakonov, nemá čisté svedomie.“ Ignác Antiochijský, list Trallesanom, kapitoly 3 a 7
„Prosím vás, usilujte sa všetko robiť v jednote Božej, s vedomím biskupa, ktorý zastupuje Boha, kňazov, ktorí zastupujú zbor apoštolov, a mne drahých diakonov, ktorým je zverená služba Ježiša Krista, ktorý bol u Otca pred vekmi a zjavil sa na konci. … Nech medzi nami nie je nič, čo by vás mohlo rozdeliť; buďte jednotní s biskupom a predstavenými, aby ste dávali príklad čistého učenia. Ako Pán ani sám, ani prostredníctvom apoštolov neurobil nič bez Otca, keď bol s ním zjednotený, tak ani vy nerobte nič bez biskupa a kňazov.“ Ignác Antiochijský, list Magnézianom, kapitoly 6 a 7
Zo všetkých vyššie uvedených vecí môžeme celkom jednoznačne vidieť, že apoštoli odovzdali vedenie Cirvki biskupom, a teda ak sa reálne chceme držať učenia apoštolov, musíme akceptovať aj biskupov.
ARGUMENTY PROTI
Apoštol Pavol varoval, že spomedzi biskupov vyjdú aj falošní učitelia. „Dávajte pozor na seba i na celé stádo, v ktorom vás Duch Svätý ustanovil za biskupov, aby ste pásli Božiu cirkev, ktorú si získal za cenu svojej vlastnej krvi. Ja viem, že po mojom odchode vniknú medzi vás draví vlci, ktorí nebudú šetriť stádo. Aj spomedzi vás samých povstanú muži, ktorí budú hovoriť prevrátene, len aby strhli učeníkov na svoju stranu.“ Sk 20:28-30 Pravú Cirkev teda nemôžeme nájsť podľa línie biskupov, lebo ak biskupi v nej nehlásajú Božie Slovo, musíme ich odmietnuť. Katolícka Cirkev celá odpadla od učenia Božieho Slova, preto jej línia biskupov je nepodstatná.
Tento protiargument zlyháva na tom, že Boh prisľúbil, že jeho Cirkev bude chrániť pred tým, aby celá upadla do bludu (dokázané v článku Učiteľský úrad Cirkvi). Katolíci uznávajú, že jednotliví biskupi môžu upadnúť do bludu. Ale keďže celá Cirkev nikdy nemôže podľa Božieho prísľubu upadnúť do bludu, a Cirkev je definovaná práve podľa toho, že je zhromaždená okolo línie biskupov (ako to je dokázané vo vyššie uvedených argumentoch), znamená to, že Boh nikdy nemôže dopustiť, aby jeho Cirkev okolo línie biskupov celá upadla do bludu. Ak by sa nám aj zdalo, že takáto Cirkev hlása niečo proti učeniu biblie, môžeme si byť istí, že to sme len by niečo zle pochopili, pretože vieme, že Boh nám ako jednotlivcom nezaručuje, že jeho Slovo vždy hneď pochopíme, ale jeho Cirkvi zaručuje, že nepripustí, aby začala hlásať omyly.
Takže pretože Boh chráni svoju Cirkev, je nemožné, aby sa v nejakej dobe stalo, že by sme museli odmietnúť všetkých biskupov, lebo by učili bludy.
Aj židia mali od Mojžiša líniu nástupcov, a tí z pred 2000 rokov Ježiša ukrižovali. Nástupníctvo a odovzdávanie informácií medzi generáciami nie je zárukou pravdy.
Katolíci sa na líniu biskupov ako záruku pravdy neodvolávajú preto, že „je tam nástupníctvo“, ale preto, že je to Božské ustanovenie, že súčasťou pravej Cirkvi budú vždy biskupi, ktorí prevzali úrad apoštolov, a že Boh prisľúbil, že bude túto Cirkev chrániť od bludu. Spoľahlivosť pravdy ktorú učia, je teda dokázaná z Božieho prísľubu, že svoju Cirkev nikdy neopustí, nie z ľudského pohľadu, odovzdávanie si informácií medzi generáciami by bolo spoľahlivým prenosom pravdy.
Ale v tomto konkrétnom prípade ani táto argumentácia neobstojí, lebo čítame:
„Vtedy Ježiš povedal zástupom a svojim učeníkom: „Na Mojžišov stolec zasadli zákonníci a farizeji. Robte teda a zachovávajte všetko, čo vám hovoria, ale podľa ich skutkov nekonajte. Lebo oni len hovoria, ale nerobia.“ Mt 23:1-3
Teda aj napriek tomu, ako sa zákonníci a farizeji správali, Ježiš nehlásal, že „môžete ich preto ignorovať“ Naopak, preto, že „sedeli na Mojžišovom stolci„, Ježiš uznal, že kvôli tomu stále majú nejakú autoritu, ktorú je treba rešpektovať. Podobne je to aj v Cirkvi. Bolo, aj je mnoho nehodných biskupov, ale keďže títo sú stále nástupcami apoštolov, nemôžeme si ich dovoliť úplne ignorovať, rovnako ako Ježiš neignoroval dokonca ani zákonníkov a farizejov jeho čias.
Sú viaceré Cirkvi, ako katolíci, východní pravoslávni, orientálni pravoslávni atď. ktorí majú historicky odôvodniteľnú líniu biskupov až ku apoštolov. Ako môže byť pravá Cirkev identifikovateľná podľa línie biskupov, keď si viaceré tieto línie biskupov úplne protirečia?
Je to preto, že Ježiš neustanovil apoštolov ako rovnocenných, ale apoštola Petra ustanovil ako vodcu všetkých ostatných apoštolov. Takže pravá Ježišova Cirkev, ktorá je postavená na apoštoloch nie je postavená iba na líniách biskupov, ale je vedená hlavne jednou konkrétnou líniou biskupov, ktorí prevzali úrad apoštola Petra. Jediná Cirkev ktorá toto uznáva, je katolícka. Všetky ostatné Cirkvi, ktoré majú líniu biskupov odmietli, že z Božieho usporiadania je v Cirkvi úrad pápežstva. Preto ak dokážeme, že Pápežstvo je pravdivé (ako to robím v tomto článku), iba katolícka Cirkev môže byť pravou Ježišovou Cirkvou.
Biskupi aj vnútri katolíckej Cirkvi hlásajú protichodné veci.
Je opäť dôležité si uvedomiť, že nikto netvrdí, že 100% biskupov sú praví hlásatelia Božej pravdy. Už apoštol Pavol v Sk 20:28-30 (citované vyššie) hovorí biskupom v Efeze, že z nich samých, teda zo samotnej pravej Cirkvi, vyjdú aj falošní učitelia. Preto je dôležité rozlišovať medzi tým, čo je oficiálne učenie celej Cirkvi, a čo môže byť omyl nejakého jednotlivého biskupa. Celá Cirkev nemôže odpadnúť od viery. Jednotliví biskupovia odpadnúť môžu.