Smrteľné a všedné hriechy

Katolíci učia, že hriechy ktoré spáchame sa dajú rozdeliť do dvoch kategórií. Prvé sú smrteľné hriechy, čiže hriechy, ktorých následok je večná smrť – peklo, pokiaľ z nich človek nerobí pravé pokánie, a druhé sú všedné hriechy, ktorých následok je negatívny dopad na náš vzťah s Bohom, ale nevedú k večnej smrti.

ARGUMENTY ZA

„Keď niekto vidí, že jeho brat pácha hriech, ktorý nevedie k smrti, nech prosí a Boh mu dá život, totiž tým, čo páchajú hriech, ktorý nevedie k smrti. Je aj hriech, ktorý vedie k smrti, o takom nehovorím, že sa treba zaň modliť. Každá neprávosť je hriechom, ale je aj hriech ktorý nevedie k smrti“ 1 Jn 5:16-17

Ján v už predtým v liste poukazuje na to, že človek môže byť v stave života – v takom po skončení pozemského života prejde do večného života, alebo v stave smrti – v takompo skončení pozemského života prejde do večnej smrti, napríklad tu: „My vieme, že sme prešli zo smrti do života, lebo milujeme bratov. Kto nemiluje, ostáva v smrti. Každý kto nenávidí svojho brata, je vrah. A viete, že ani jeden vrah nemá v sebe večný život.“ 1 Jn 3:14-15 Ján na konci svojeho listu jasne hovorí, že sú hriechy, ktoré vedú k stavu smrti, a sú hriechy, ktoré ku stavu smrti nevedú – čiže všedné hriechy. Táto skutočnosť je ešte silnejšie potvrdená tým, že rieši zdanlivý rozpor v liste. „Kto sa narodil z Boha, nepácha hriech, lebo v ňom ostáva jeho semeno, a nemôže hrešiť, pretože sa narodil z Boha.“ 1 Jn 3:9 „Ak hovoríme, že nemáme hriech, klameme sami seba a nie je v nás pravda. Ale ak vyznávame svoje hriechy, on je verný a spravodlivý: odpustí nám hriechy a očistí nás od každej neprávosti. Ak hovoríme, že sme nezhrešili, jeho robíme luhárom a nie je v nás jeho slovo.“ 1 Jn 1:8-10 Tak hrešia teda kresťania, alebo nie? Vysvetlenie nám podáva Ján v závere listu. Praví kresťania už nehrešia ťažkými hriechmi, ale všednými hriechmi hreší každý. Je teda evidentné, že Ján plne súhlasil s katolíckym rozlišovaním hriechov na všedné a smrteľné.

„Počuli ste, že otcom bolo povedané: „nezabiješ!“ Kto by teda zabil, pôjde pred súd. No ja vám hovorím: Pred súd pôjde každý, kto sa na svojho brata hnevá. Kto svojmu bratovi povie: „Hlupák“ pôjde pred veľradu. A kto mu povie: „Ty bohapustý blázon“ pôjde do pekelného ohňa. Keď teda prinášaš dar na oltár a tam si spomenieš, že tvoj brat má niečo proti tebe, nechaj svoj dar tam pred oltárom a choď sa najprv zmieriť so svojim bratom, až potom príď a obetuj svoj dar. Pokonaj sa včas so svojim protivníkom, kým si s ním na ceste, aby ťa protivník nevydal sudcovi a sudca strážnikovi a aby ťa neuvrhli do väzenia. Veru, hovorím ti: Nevyjdeš odtiaľ, kým nezaplatíš do ostatného haliera.“ Mt 5:21-26

Ježiš tu učí, že za rôzne stupňe hnevu sú aj rôzne stupne trestu. Pred súd pôjde každý kto sa hnevá. Kto by povedal „hlupák“ – opovržlivé židovské vyjadrenie – čiže ten, kto sa viac hnevá, pôjde pred veľradu. A kto by povedal „bohapustý blázon“ – najopovržlivejšie židovské náboženské odsúdenie – čiže ten, kto sa hnevá ešte viac, pôjde do pekla. Keďže je jasné, že Ježiš poukazuje na rôzne stupne trestu, vyplýva z toho, že do pekla sa ide iba za určitý stupeň hnevu, nie za akýkoľvek hnev. Ježiš túto skutočnosť ešte zdôrazňuje príkladom zo života. Sudca(jasná narážka na „pôjde pred súd“) odsúdi človeka do väzenia, nie do pekla. Väzenie nie je večné, z väzenia sa dá vyjsť po odpykaní trestu. Takže všedné hriechy nie sú niečo, čo Boh ignoruje, človek pyká aj za ne, ale nie je odsúdený do večného pekla. Väzenie nikde v biblii nie je použité ako obraz pekla, takže je jasné, že Ježiš týmto tiež potvrdzuje katolícke učenie o tom, že existujú ako smrteľné, tak aj všedné hriechy.

ARGUMENTY PROTI

Každý hriech je smrteľný: „Lebo mzdou hriechu je smrť, ale Boží dar je večný život v Kristovi Ježišovi, našom Pánovi.“ Rim 6:23

Tento verš nehovorí „mzdou KAŽDÉHO hriechu je smrť“, ale „mzdou hriechu je smrť“. V kontexte Pavol hovorí o kontraste medzi hriešnym životom, ktorý viedli Rimania pred tým, ako prijali kresťanstvo, a tým, že po prijatí kresťanstva už takýto hriešny život nevedú. Pavol sa tu teda nijako nevyjadruje ku učeniu o všedných a smrteľných hriechoch, ale konštatuje, že hriechy ktoré Rimania páchali pred prijatím kresťanstva boli smrteľné.

Všetky hriechy sú pred Bohom rovnaké: „Kto by totiž zachoval celý zákon, ale prestúpil by ho v jednom z prikázaní, previnil by sa voči všetkým.“ Jak 2:10

V kontexte to nie je to, čo sa snažil Jakub povedať: „Lebo ten, ktorý povedal: „Nescudzoložíš“ povedal aj: „Nezabiješ“ A keď aj nescudzoložíš, ale zabiješ, prestupuješ zákon.“ Jak 2:11 Pointa nie je, že keď prestúpime jedno prikázanie, Boh to berie, že máme vinu ako keby sme prestúpili všetky prikázania ktoré existujú, ale že sme sa prehrešili proti zákonu ako takému. To nič nehovorí o tom, že by Boh všetky hriechy bral rovnako, alebo za ne dával rovnaký trest.