Častá biblická námietka proti katolíkom znie, že vytváraním obrazov a sôch, a kľakaním pred nimi ťažkým spôsobom porušujú Boží príkaz z Desatora:
“Neurobíš si vyrezávanú modlu ani podobu ničoho, čo je na nebi hore, čo je na zemi dolu, alebo čo je vo vode pod zemou! Nebudeš sa im klaňať ani im slúžiť, lebo ja som Hospodin, tvoj Boh“ Ex 20:4-5
Existujú viaceré konkrétne tvrdenia, ako katolíci tento príkaz údajne porušujú. Každé tvrdenie tu bude samostatne opísané a vyvrátené.
Katolíci tento príkaz z Desatora vymazali. Prvý príkaz Desatora je podľa nich „nebudeš mať iných bohov“ a druhý „nevezmeš meno Božie nadarmo“ aj keď v skutočnosti medzi týmito je ešte vyššie uvedený „neurobíš si modlu“ Katolíci to spravili, aby si mohli vytvárať sochy a obrazy, aj keď to Božie príkazy výslovne zakazujú.
Katolíci žiadnu časť Desatora nevymazali. Ak si otvoríte katechizmus, zistíte, že celá pasáž o Desatore zo Starého Zákona aj s vyššie uvedeným príkazom je tam odcitovaná. Dokonca tomuto konkrétnemu veršu sa v katechizme venujú štyri paragrafy (KKC 2129-2132) Katolíci z Desatora nič neodstránili, ide o to, že katolíci berú tento príkaz ako konkretizovanie prvého príkazu „nebudeš mať iných bohov“, konrétne „nebudeš za boha považovať nič v stvorení, ani nebudeš vytvárať nič čo by si považoval za boha“. Teda tento príkaz nie je z pohadu katolíkov vymazaný z Desatora, ale zahrnutý v prvom príkaze Desatora.
Tento príkaz zakazuje vytváranie akýchkoľvek sôch alebo obrazov, takže samotné tolerovanie, alebo vytváranie akýchkoľvek sôch alebo obrazov v katolicizme je jeho porušením.
Pokiaľ by tento príkaz naozaj zakazoval samotné robenie akýchkoľvek sôch, alebo obrazov, tak by si Boh sám sebe protirečil, lebo o kúsok ďalej Izraelitom prikázal vytvoriť sochy cherubínov, teda podobu niečoho čo je „na nebi hore„:
„Urobíš aj dvoch cherubov z tepaného zlata. Dáš ich na obidva konce vrchnáka. Jedného cheruba upevníš na jednom a druhého na druhom konci. Na vrchnák zhotovíte cherubov na obidva konce. Cherubi budú mať dohora rozpäté krídla, budú nimi prikrývať vrchnák. Tvárami budú obrátení k sebe s pohľadom upretým na vrchnák.“ Ex 25:18-20
A prikázal Mojžišovi aj aby vytvoril sochu hada, teda podobu niečoho čo je „na zemi dolu„:
„Hospodin povedal Mojžišovi: „Zhotov ohnivého hada a pripevni ho na žrď! Keď sa ktokoľvek z uštipnutých naň pozrie, zostane nažive.“Nm 21:8
V chráme ktorý postavil Šalamún bolo množstvo vecí ktoré boli „vyrezávaná podoba niečoho čo je hore na nebi alebo dolu na zemi“:
„Pred zadnú sieň zhotovil z olivového dreva dvoch cherubov desať lakťov vysokých. … Obe krídla dvier boli z olivového dreva. Vyzdobil ich rezbami cherubov, paliem, kvetinových vencov a pozlátil ich.“ 1 Kr 6:23;32
Boh povedal Šalamúnovi, že v chráme bude bývať ak zachová všetky jeho príkazy, teda vrátane vyššie uvedeného príkazu z Desatora, a po dokončení chrámu s ním bol Boh spokojný:
„Vtedy Hospodin oslovil Šalamúna: „Staviaš tento chrám. Ak sa budeš riadiť mojimi ustanoveniami, plniť moje právne predpisy, dodržiavať všetky moje prikázania a podľa nich sa správať, splním ti svoj sľub, čo som dal tvojmu otcovi Dávidovi. Budem bývať uprostred Izraelitov a svoj izraelský ľud neopustím.“ … Keď Šalamún dokončil stavbu Hospodinovho domu, kráľovského paláca a všetkého, čo mienil vykonať, zjavil sa mu Hospodin druhý raz odvtedy, ako sa mu predtým zjavil v Gibeóne. Hospodin mu povedal: „Vypočul som tvoju modlitbu a tvoju úpenlivú prosbu, ktorými si sa ku mne utiekal. Posvätil som tento dom, ktorý si postavil, aby tam trvalo prebývalo moje meno. Moje oči a moje srdce tam budú ustavične.“ 1 Kr 6:11-13;9:1-3
Pokiaľ by vyššie uvedený príkaz z Desatora znamenal, že samotné vytváranie sôch alebo obrazov je zakázané, tak by ho Šalamúnov chrám určite porušoval. Ale vidíme, že Boh to Šalamúnovi nijako nevyčítal.
Teda môžeme si byť istý, že tento príkaz Desatora neznamená, že samotné vytváranie sôch alebo obrazov je hriešne. V kontexte by sme ho mali chápať, že hriešne je vytvárať modly, teda obrazy alebo sochy, ktoré niekto považuje za boha. Katolíci ale žiaden obraz alebo sochu ako takú za boha nepovažujú, preto tento príkaz neporušujú.
Katolíci môžu tvrdiť, že sochy alebo obrazy nepovažujú za bohov, ale faktom je, že sa ku ním modlia. Modliť sa máme iba k Bohu. Preto katolíci, aj keď si to neuvedomujú, považujú obrazy a sochy za bohov.
Katolíci nikdy netvrdili, že sa máme modliť ku nejakým obrazom alebo sochám. Respektíve, ak by to niekto tvrdil, tak vôbec nepochopil katolícke učenie. Sochy alebo obrazy nám majú iba pomôcť aby sme sa vedeli na modlitbu lepšie sústrediť, ale samotná modlitba nikdy nie je smerovaná ku danému hmotnému objektu, ale ku tomu, koho nám ten objekt má pripomenúť.
To, že sa katolíci modlia pred sochami/obrazmi ešte neznamená, že sa automaticky modlia ku sochám/obrazom rovnako, ako keď sa človek modlí, a pred ním je stena, alebo skriňa, neznamená to, že sa automaticky modlí ku stene alebo skrini. Dôležité je vnútorné nastavenie. A všetci katolíci by mali rozumieť, že vnútri sa modlia ku niekomu živému, nie ku mŕtvej hmote.
Katolíci si pred sochami alebo obrazmi kľakajú. V biblií je kľaknutie si to isté ako klaňanie. To znamená, že aj keď si to katolíci neuvedomujú, sochám a obrazom sa klaňajú tak, ako keby to boli bohovia, čo je modlárstvo ktoré je v tomto príkaze prísne zakázané.
Zásadný problém tohto argumentu je, že v biblií nie je kľaknutie si vždy totožné s klaňaním sa. Existujú viaceré prípady kedy si ľudia pred niekým kľakli, a celkom istotne sa tam nejednalo o klaňanie, ktoré máme vzdať iba pravému Bohu.
„Potom Dávid vyzval celé zhromaždenie: „Dobrorečte Hospodinovi, svojmu Bohu!“ Celé to zhromaždenie dobrorečilo Hospodinovi, Bohu svojich otcov, a hlbokým úklonom (shachah, to isté slovo je použité v Ex 20:5 kde je preložené ako „klaňať sa“) vzdávalo poctu Hospodinovi i kráľovi.“ 1 Krn 29:20
„Hľa, dávam niektorých zo synagógy satana, čo hovoria o sebe, že sú Židia, no nie sú, ale luhajú — spôsobím, že prídu, poklonia sa (proskuneó, to isté slovo je použité v Mt 4:10 kd Ježiš cituje z Ex 20:5) až k tvojim nohám a spoznajú, že som si ťa zamiloval.“ Zjv 3:9
„Jozua si však roztrhol rúcho a padol tvárou na zem pred Hospodinovou archou. Ležal až do večera spolu so staršími Izraela a sypali si prach na hlavu.“ Sdc 7:6
Teda samotný fakt, že katolíci si kľakajú ešte nedokazuje, že sa danej veci pred sebou klaňajú tak, ako by sa mali klaňať iba jedinému pravému Bohu. V prípade posledného verša dokonca nešlo ani o kľaknutie si, ale až ľahnutie si, a to pred archou zmluvy, na ktorej boli sochy cherubov. Teda z objektívneho pozorovania situácie to vyzeralo tak, že Jozua a starší ležia pred sochami. A napriek tomu Boh nikde nepovedal, že by sa jednalo o modlárstvo.
Taktiež treba pripomenúť, že kľaknúť si pri modlitbe je čisto biblický koncept:
„Keď sa Daniel dozvedel, že písomný rozkaz je podpísaný, išiel do svojho domu. Okná hornej izby smerujúce k Jeruzalemu boli otvorené. Trikrát denne si tam kľakol na kolená, modlil sa a vzdával vďaky pred svojím Bohom tak, ako to robieval predtým.“ Dan 6:11
„[Ježiš] Potom vyšiel von a ako zvyčajne odobral sa na Olivový vrch; učeníci ho nasledovali. Keď prišiel na miesto, povedal im: „Modlite sa, aby ste neupadli do pokušenia.“ Sám sa od nich vzdialil asi natoľko, čo by kameňom dohodil, padol na kolená a modlil sa.“ Lk 22:39-41
„Peter poslal všetkých von, kľakol si a pomodlil sa.“ Sk 9:40
„[Lukáš píše o ňom a Pavlovi] Tam sme na brehu pokľakli a pomodlili sme sa.“ Sk 21:5
Teda to, že katolíci si pri modlitbe kľaknú, je len zachovávanie biblickej praktiky. Ale neznamená to, že vec pri ktorej si kľaknú považujú za boha a klaňajú sa jej o nič viac, ako to, že keď si človek pri modlitbe kľakne pred stenou, či skriňou neznamená, že stenu alebo skriňu považuje za boha a klania sa mu.
Žiadna námietka proti katolíkom z Ex 20:4-5 teda neobstojí. Tento verš zakazuje modlárstvo, ale ako bolo vyššie dokázané, katolíci sa ničím, čo robia vzhľadom na sochy alebo obrazy modlárstva nedopúšťajú.