To, že Cirkev je viditeľná znamená, že je možné aby sme ju ako spoločenstvo preskúmali a dospeli ku záveru že „Toto je Kristova Cirkev“. Inak povedané, existujú rozpoznateľné znaky ktoré robia konkrétne spoločenstvo pravou Cirkvou.
ARGUMENTY ZA
Ježiš ľudí ktorí ho nasledujú zhromažďuje do svojej „Cirkvi“ keďže hovorí „na tej skale postavím svoju Cirkev“ Mt 16:18 a slovo „Cirkev“ odkazuje na viditeľné zhromaždenie
Prvým a základným dôvodom prečo by Cirkev mala byť viditeľná je, že už samotné slovo Cirkev (grécky ecclesia) doslova znamená zhromaždenie. Keď sa ľudia zhromažďujú, tak je to za istým účelom a vďaka tomu je možné toto zhromaždenie externe rozpoznať. Preto zhromaždenie = viditeľná vec. Keďže Ježiš nevytvoril iba jednorazové zhromaždenie, ale zhromaždenie ľudí naprieč dejinami, hovoríme o tom, že vytvoril spoločenstvo. Spoločenstvo je totiž definované ako ľudia spojení za určitým cieľom. Preto už len z toho že Ježiš na opísanie svojho spoločenstva zvolil práve slovo ecclesia, môžeme vyvodiť, že sa bude jednať o viditeľné spoločenstvo.
Ježišova Cirkev má právomoc zo seba vylúčiť členov čo je možné iba vtedy ak sa jedná o viditeľné spoločenstvo.
„Keby sa prehrešil tvoj brat, choď za ním a napomeň ho medzi štyrmi očami. Ak ťa poslúchne, získal si svojho brata. Ak ťa neposlúchne, vezmi so sebou ešte jedného alebo dvoch, aby každý výrok bol založený na výpovedi dvoch alebo troch svedkov. Ak by ani ich neposlúchol, povedz to cirkvi. Ak by neposlúchol ani cirkev, nech ti je ako pohan alebo mýtnik.“ Mt 18:15-17
Existujú dva dôvody prečo sa v tomto verši hovorí o celej Ježišovej Cirkvi, nie len o miestnych spoločenstvách. V prvom rade, je to okrem Mt 16:18 jediná pasáž v ktorej Ježiš v Matúšovom evanjeliu priamo spomína Cirkev pod slovom „Cirkev“. V Mt 16:18 sje zjavné, že sa jedná o celú Cirkev, nie o miestne spoločenstvo. A tu v Mt 18 Ježiš opäť používa slovo „Cirkev“ v jednotnom čísle. Nemáme teda žiaden dôvod domievať sa, že tu hovorí o niečom inom ako v Mt 16:18. Preto tu má Ježiš na mysli celú Cirkev.
V druhom rade, ak by sa toto vzťahovalo iba na miestne spoločenstvo, tak by sme museli prijať záver, že Ježiš zároveň radí, že jedno miestne spoločenstvo môže niekoho považovať za „pohana a mýtnika“, zatiaľčo iné miestne spoločenstvo ho môže prijímať ako „brata“. Taký záver je ale neprijateľný, nakoľko by ním táto rada stratila svoj výchovný význam. Navyše aj na iných miestach apoštoli prijali tvrdé disciplinárne stanovisko ohľadom ľudí vylúčených z Cirkvi:
„Heretikovi sa po jednom-dvoch napomenutiach vyhýbaj, veď vieš, že taký človek je na bludnej ceste; hreší a sám sa odsudzuje.“ Tit 3:10-11
„Každý, kto zachádza ďalej a neostáva v Kristovom učení, nemá Boha; kto zostáva v tom učení, má aj Otca, aj Syna. Ak k vám niekto prichádza a neprináša toto učenie, neprijmite ho do domu, ani ho nepozdravte; lebo kto ho pozdraví, má účasť na jeho zlých skutkoch.“ 2 Jn 1:9-11
Preto je zjavné, že ak Cirkev niekoho vylúči, bárs aj sa jedná o rozhodnutie vydané na úrovni miestneho spoločenstva, tak ten človek je vylúčený z celej Cirkvi, nie len z miestneho cirkevného spoločenstva.
Ale na to aby niekto mohol byť vylúčený zo spoločenstva je nutné aby to spoločenstvo bolo viditeľné, teda aby sa dalo skutočne rozlíšiť medzi tým kto jeho členom je, a tým kto jeho členom nie je. A keďže je možné byť vylúčený z celej Ježišovej Cirkvi, vyplýva z toho záver, že Ježišova Cirkev je viditeľná.
Ježiš povedal, že jeho Cirkev bude možné externe rozpoznať vďaka jej jednote: „Neprosím však len za nich, ale aj za tých, ktorí skrze ich slovo uveria vo mňa; aby všetci boli jedno, ako ty, Otče, si vo mne a ja v tebe, aby aj oni boli v nás, aby svet veril, že si ma ty poslal.“ Jn 17:20-21
V tejto pasáži mal Ježiš celkom isto na mysli jeho celú Cirkev, nakoľko tu prosí za všetkých ktorí ho budú nasledovať. A zároveň hovorí, že skrze ich jednotu ich bude môcť svet rozpoznať. To je možné iba vtedy ak budú tvoriť viditeľnú Cirkev. Preto Ježiš v tejto pasáži veľmi priamočiaro hovorí o tom, že jeho Cirkev je viditeľná.
Cirkev je hierarchicky postavené spoločenstvo, a ako také musí byť viditeľné
To, že Ježiš určil Cirkvi niektorých ľudí ktorí ju na zemi vedú je komplexná téma ktorú bližšie rozoberám v iných článkoch. Avšak platí, že spoločenstvo ktoré je niekým vedené musí byť viditeľné, lebo ináč by nebolo možné rozpoznať koho má ten vodca vlastne viesť. A keďže Cirkev vedú ľudia na zemi, Cirkev musí byť viditeľná tu na zemi.
Obrazy ku ktorým je Ježišova Cirkev prirovnaná majú spoločné to, že sú to viditeľné a externe rozpoznateľné veci
Cirkev je Ježišovo telo a nevesta: „Jeho [Ježiša] však, ako hlavu nad všetkým, dal Cirkvi, ktorá je jeho telom, plnosťou toho, ktorý napĺňa všetko vo všetkom.“ Ef 1:22-23 „Veď nikdy nikto nemal svoje telo v nenávisti, ale živí ho a opatruje, ako aj Kristus Cirkev, pretože sme údmi jeho tela. Preto opustí človek otca i matku a priľne k svojej žene a budú dvaja jedno telo. Toto tajomstvo je veľké, no hovorím to vzhľadom na Krista a Cirkev.“ Ef 5:29-32 Ježišovo ľudské telo na zemi bolo viditeľné pre všetkých. Podobne by aj jeho mystické telo na zemi, Cirkev, mala byť viditeľná pre všetkých.
Cirkev je vinič: „Ja som pravý vinič a môj Otec je vinohradník. Každú ratolesť na mne, ktorá neprináša ovocie, odrezáva, a každú, ktorá prináša ovocie, čistí, aby prinášala viac ovocia.“ Jn 15:1-2
Cirkev je olivovník: „Vám pohanom však hovorím: Pretože som apoštolom pohanov, robím česť svojej službe, aby som nejako vyvolal žiarlivosť u svojich pokrvných a zachránil niektorých z nich. Veď ak ich zavrhnutie znamenalo zmierenie sveta s Bohom, čím bude ich prijatie, ak nie životom po zmŕtvychvstaní? Ak je však prvotina svätá, potom je aj cesto. A ak je koreň svätý, potom sú aj vetvy. Ak však niektoré ratolesti boli vylomené a ty, divá oliva, bol si zaštepený medzi tie ostatné a stal si sa účastníkom koreňa olivy, ktorý dáva miazgu, nevychvaľuj sa nad ratolesti. Ak sa však vychvaľuješ, uvedom si, že nie ty nesieš koreň, ale koreň nesie teba. Povieš teda: „Ratolesti boli vylomené, aby som ja bol zaštepený.“ Dobre, pre nevieru boli vylomené, ale ty stojíš za pomoci viery. Nenamýšľaj si, ale sa boj! Lebo ak Boh neušetril prirodzené ratolesti, neušetrí ani teba. 22Uvedom si teda dobrotu a prísnosť Božiu, prísnosť voči tým, čo padli, ale dobrotu Božiu voči tebe, ak zotrváš v tej dobrote, lebo inak budeš aj ty odťatý. Ale oni, ak nezotrvajú v neviere, budú vštepení. Boh totiž má moc znova ich vštepiť. Veď ak si bol ty odťatý z planej olivy od prirodzenosti a bol si proti prirodzenosti zaštepený do dobrej olivy, o čo skôr budú do vlastnej olivy zaštepení tí, čo k nej patria podľa prirodzenosti.“ Rim 11:13-24
Cirkev je stádo: „Ja som dobrý pastier. Poznám svoje a moje poznajú mňa. Ako mňa pozná Otec, aj ja poznám Otca a svoj život dávam za ovce. Mám aj iné ovce, ktoré nie sú z tohto ovčinca. Aj tie musím priviesť. Budú počúvať môj hlas a bude jedno stádo a jeden pastier.“ Jn 10:14-26
Cirkev je Božia roľa: „My sme totiž Boží spolupracovníci; vy ste Božia roľa a Božia stavba.“ 1 Kor 3:9
Cirkev je Boží dom / chrám: „Toto ti píšem, hoci dúfam, že čoskoro prídem k tebe, aby si vedel, ak budem meškať, ako sa treba správať v Božom dome, ktorým je Cirkev živého Boha, stĺp a opora pravdy.“ 1 Tim 3:14-15 „Azda neviete, že ste Božím chrámom a že vo vás prebýva Boží Duch?“ 1 Kor 3:16
Cirkev je Božia rodina: „A tak teda už nie ste cudzinci a prisťahovalci, ale ste spoluobčania svätých a členovia Božej rodiny.“ Ef 2:19
Cirkev je „vyvolený rod, kráľovské kňazstvo, svätý národ, ľud určený na vlastníctvo, aby ste oznámili veľké skutky toho, čo vás povolal z temnoty do svojho predivného svetla. Kedysi ste neboli ľudom,ale teraz ste Boží ľud; prv ste boli bez milosrdenstva,ale teraz ste milosrdenstvo dosiahli.“ 1 Pt 2:9-10 Toto je doslova prebrané z opisu Izraela, ktorý bol Božím ľudom a „kráľovstvom kňazov, svätým národom.“ Ex 19:6 Izrael bol jednoznačne viditeľne identifikovateľný. Preto keď je Cirkev opísaná ako rozšírenie Izraela na všetkých ľudí, dáva zmysel aby bola podobne viditeľne identifikovateľná.
Cirkev je „soľ zeme. Ak soľ stratí chuť, čo jej dodá slanosť? Už nie je na nič súca, len ju vyhodiť von, aby ľudia po nej šliapali. Vy ste svetlo sveta. Mesto, ktoré leží na vrchu, sa nedá ukryť.“ Mt 5:13-14
Na druhej strane neexistuje žiaden obraz ktorý by pravú Ježišovu Cirkev vykresľoval ako ľuďmi nerozpoznateľné, neviditeľné spoločenstvo. Všetky tieto prirovanania teda veľmi silno naznačujú, že Ježišova Cirkev je skutočne viditeľná.
Izaiáš prorokoval o „Božom dome“ ktorý bude viditeľný pre všetkých pohanov a ku ktorému prijdú aby sa obrátili ku pravému Bohu. V Novom Zákone je tento Boží dom stotožnený s Cirkvou. Preto je Cirkev viditeľná.
„V budúcich dňoch bude pevne stáť vrch Hospodinovho domu na vrchole hôr vyvýšený nad pahorky. Budú k nemu prúdiť všetky národy a putovať mnohé kmene a povedia si: „Poďme, vystúpme na Hospodinov vrch, do domu Jákobovho Boha, aby nás poučil o svojich cestách a my budeme kráčať po jeho chodníkoch.“ Veď zo Siona vyjde zákon, Hospodinovo slovo z Jeruzalema.“ Iz 2:2-3
V prvom rade je zjavné, že tento Boží dom o ktorom Izaiáš hovorí je viditeľný. Jedná sa o jednu konkrétnu vec ktorú rozpoznajú ľudia mimo nej, a rozhodnú sa ku nej prijsť.
A v Novom Zákone je tento Boží dom Ježišova Cirkev. V prvom rade kresťania sú tí čo idú ku Sionu:
„No vy ste sa priblížili k vrchu Sion“ Hebr 12:22
Ježiš je uhoľný kameň ktorý bol postavený práve na Sione:
„Potkli sa o kameň úrazu, ako je napísané: Hľa, kladiem na Sione kameň úrazu a skalu pohoršenia, ale kto verí v neho, nebude zahanbený.“ Rim 9:32-33
A kresťania sú stavbou postavenou na Ježišovi:
„Pristupujte k nemu, živému kameňu, ktorý ľudia síce zavrhli, ale pred Bohom je vyvolený a vzácny. Aj vy sa dajte zabudovať ako živé kamene do duchovného domu, aby ste sa stali svätým kňazstvom, ktoré bude prinášať duchovné obety, príjemné Bohu skrze Ježiša Krista. Veď v Písme je napísané: Hľa, kladiem na Sione kameň uholný, vyvolený, vzácny; kto verí v neho, nebude zahanbený.“ 1 Pt 2:4-6
Sú Božím domom:
„Toto ti píšem, hoci dúfam, že čoskoro prídem k tebe, aby si vedel, ak budem meškať, ako sa treba správať v Božom dome, ktorým je Cirkev živého Boha, stĺp a opora pravdy.“ 1 Tim 3:14-15
A Cirkev je celkom jednoznačne tá ktorá ľudí učí o Bohu (bližšie to rozoberám v článku Cirkev hlása pravé Božie zjavenie).
Napokon prvé hlásanie ktoré Cirkev spravila bolo práve v Jeruzaleme:
„Tu sa Peter spolu s Jedenástimi postavil a zvýšeným hlasom ich oslovil: „Judskí muži a všetci obyvatelia Jeruzalema! Pozorne počúvajte moje slová“ Sk 2:14
Teda ako môžeme vidieť, Izaiášovo proroctvo bolo v Cirkvi do bodky splnené. Preto z toho vyplýva, že Ježišova Cirkev je skutočne viditeľná, presne tak ako to Izaiáš opisuje.
ARGUMENTY PROTI
Ježiš povedal, že Božie kráľovstvo, teda Cirkev, je čisto v srdciach ľudí, ktorá nemá nič spoločné s nejakou vonkajšou identifikáciou: „Keď sa ho farizeji pýtali, kedy príde Božie kráľovstvo, odpovedal im: „Príchod Božieho kráľovstva sa nedá spozorovať. Ani nepovedia: ‚Hľa, tu je!‘ alebo: ‚Tamto je!‘ Lebo Božie kráľovstvo je medzi vami.“ Lk 17:20-21
V tejto pasáži Ježiš korigoval predstavu farizejov o tom, ako má vyzerať príchod Mesiáša. Nemá to nič spoločné s Cirkvou.
Farizeji totiž mali pomerne presnú predstavu o tom čo mal znamenať „príchod Božieho kráľovstva“ Malo to byť verejné vystúpenie Mesiáša ktorý by dobyl celý svet a mocou si ho podmanil a spravil z neho svoje „kráľovstvo“. Keď sa teda Ježiša spýtali na Božie kráľovstvo, vlastne ho nepriamo konfrontovali s tým, že prečo ak je Mesiáš už toto nezačal robiť. Ježiš im v odpovedi povedal, že Mesiášovo vystúpenie, teda začiatok jeho Božieho kráľovstva, vôbec nemá nič spoločné s agresívnym verejným politickým ťažením. Naopak, začalo sa jeho príchodom, hlásaním a skutkami. Preto je Božie kráľovstvo „medzi nimi“. To sa pekne spája s iným miestom kde Ježiš povedal: „Ale ak ja Božím prstom vyháňam démonov, potom k vám prišlo Božie kráľovstvo.“ Lk 11:20
Príchod Božieho kráľovstva, teda verejné vystúpenie Mesiáša, bola už hotová vec vtedy keď Ježiš povedal slová v Lk 17:21. Preto táto pasáž o viditeľnosti alebo neviditeľnosti Cirkvi nič nehovorí. A taktiež nič nehovorí o tom, že Božie kráľovstvo by bolo len v srdciach ľudí, lebo Ježiš povedal, že je „medzi vami“, nie „vo vás“.
Napokon ak by sme chceli túto pasáž interpretovať ako tvrdenie o Božom kráľovstve celkovo, a teda aj o Cirkvi, vyrobili by sme tým obrovské protirečenie, nakoľko Ježiš jasne hlásal, že jeho druhý príchod sa bude dať spozorovať a každý bude vedieť povedať, že „Tu je Božie kráľovstvo“. To je teda ďaľší dôkaz, že Ježiš nehovoril o budúcnosti, a teda ani o Cirkvi, ale o aktuálnej realite, o jeho mesiášskom príchode.
„Ján mu povedal: „Učiteľ, videli sme kohosi, ako v tvojom mene vyháňa démonov. Bránili sme mu, pretože nechodil s nami.“ Ježiš však povedal: „Nebráňte mu! Ak niekto bude konať mocný čin v mojom mene, nemôže mi hneď nato zlorečiť. Veď kto nie je proti nám, je s nami!“ Mt 9:38-40 Ak by Cirkev bolo viditeľné spoločenstvo, tak by na tomto mieste Ježiš vyžadoval aby sa ten človek pripojil ku apoštolom. To však nespravil. Preto Cirkev nie je len jedno viditeľné spoločenstvo.
Spoločenstvo nie je spoločenstvom tým, že všetci jeho členovia sú naraz na tom istom mieste, ale že všetci majú rovnaký cieľ – v tomto prípade nasledovať Ježiša, a to aj vtedy aj keď to nie všetci robili bezprostredne fyzicky. Preto sa táto pasáž viditeľnosti Cirkvi nijako nedotýka.