Dôkaz pravdivosti katolicizmu

Tento článok nadväzuje na článok o pravdivosti kresťanstva.

Keď sme zistili, že Boh sa nám zjavil skrze Ježiša Krista, tak ďaľším logickým krokom je spýtať sa, že skadiaľ môžeme zistiť to, čomu máme veriť? Po preskúmaní toho, čo Ježiš povedal môžeme dojsť ku jednoznačnému záveru, že je to práve skrze Cirkev ktorú založil. To, že to tak je bližšie obhajujem v článku Cirkev hlása pravé Božie zjavenie. Je dôležité pripomenúť, že na to aby sme došli ku tomuto záveru vôbec nepredpokladáme, že evanjeliá či listy apoštolov sú súčasť biblie. Úplne stačí predpoklad, podobne ako pri dokazovaní Ježišovho zmŕtvychvstania, že sú to historicky dôveryhodné spisy cez ktoré sa môžeme dozvedieť čo o tejto veci hovoril Ježiš, a to buď z evanjelií, kde môžeme priamo čítať to čo povedal, alebo skrze apoštolov, o ktorých sa môžeme z evanjelií dozvedieť, že im Ježiš garantoval že budú hlásať pravé učenie (napr. „Kto vás počúva, mňa počúva. Kto vami pohŕda, mnou pohŕda.“ Lk 10:16).

Z tohto vyplýva ďalšia otázka, a to, že ako presne môžeme túto Ježišovu Cirkev rozpoznať? A keď sa opäť pozrieme na to čo Ježiš hlásal, zistíme, že svoju Cirkev ustanovil ako viditeľné spoločenstvo ktorému dal znaky, skrze ktoré je ho možné ľahko identifikovať. Jedná sa konkrétne o jednotu (= je to iba jedno spoločenstvo, všetci v ňom budú povinní veriť tomu istému a bude na zemi zhromaždené okolo jedného človeka), svätosť (= skrze ňu bude Boh viesť ľudí ku spáse), univerzálnosť (= inak povedané katolíckosť, rozšíri sa postupne do celého sveta) a apoštolskosť (= budú ju na zemi viesť apoštoli a ich nástupcovia biskupi). Boh zároveň svojej Cirkvi prisľúbil, že nikdy nebude zničená a bude trvať až do konca sveta. Keď teda zvážime kresťanské spoločenstvá ktoré dnes existujú, rýchlo zistíme, že jediným spoločenstvom ktoré má skutočne všetky tieto znaky je práve katolícka Cirkev. Preto z toho vyplýva, že jedine katolícka Cirkev je pravá Cirkev a ak chceme vedieť, čo Boh zjavil, máme ísť práve do katolíckej Cirkvi. Preto je katolicizmus jediné pravé kresťanstvo.

A katolícka Cirkev sa takto zároveň sama o sebe stáva špeciálnym typom motívu dôveryhodnosti, lebo počas celých dejín sa na nej ukazuje a aj bude ukazovať, že v konečnom dôsledku nie je vedená len ľudským úsilím, ale Bohom. Dobré myšlienky totiž zvyknú mať dlhú trvanlivosť, ale spoločenstvá nie. Preto už len samotný fakt, že katolícka Cirkev existuje 2000 rokov sám o sebe významne posilňuje tvrdenie, že kresťanstvo je pravým Božím zjavením. Presúvame sa ním totiž od skúmania Ježišovho zmŕtvychvstania ako zaujímavej historickej udalosti ku niečomu čo spôsobilo skutočne obrovskú a nepravdepodobnú zmenu sveta ktorá aktívne trvá dodnes. A preto aj keď si čisto hypoteticky vieme predstaviť, že by takéto spoločenstvo mohlo vytrvať aj pokiaľ by nemalo Božiu podporu, prakticky je to veľmi malá pravdepodobnosť, a preto sa jedná o solídne posilnenie ako všetkých ostatných argumentov pre kresťanstvo, tak aj tvrdenia, že katolícka Cirkev je pravá Cirkev.

Katolícka Cirkev hlása, že Božie zjavenie sa uchováva dvomi spôsobmi. Prvým je biblia, teda konkrétne istých 73 spisov. Všetky tieto spisy sú Bohom inšpirované, to znamená, že Boh aktívne viedol ich pisateľov aby zapísali pravdy z Božieho zjavenia. V tejto chvíli môžeme pri argumentácií zdroje s ktorých sme doteraz čerpali, ako evanjeliá alebo spisy apoštolov, povýšiť zo statusu „dôveryhodné historické spisy“ na „Bohom inšpirované spisy“. Druhý je posvätná tradícia, teda učenie apoštolov ktoré nebolo v prvom storočí priamo zapísané, ale odovzdalo sa ďalej ústne. To, aké spisy patria do biblie, a čo je autentická posvätná tradícia sa môžeme dozvedieť z učenia katolíckej Cirkvi, alebo odbornejšie povedané, z magistéria.

Ostatné články na tejto stránke sa venujú niektorým konkrétnym veciam ktoré katolícka Cirkev učí, a tomu ako vyplývajú predovšetkým z biblie. Je však dôležité si uvedomiť, že ak sme už dokázali, že všetko vyššie povedané je pravdivé, tak nie je nutne potrebné aby sme mali všetko z magistéria Cirkvi špeciálne zdôvodnené aj bibliou, alebo tradíciou. Keďže Boh nám svoje zjavenie odovzdáva priamo cez katolícku Cirkev, už len to že katolícka Cirkev niečo učí ako neomylné Božie zjavenie je dostatočný dôkaz toho, že to naozaj Božie zjavenie je, a ako také ho máme prijímať.

Najčastejšou námietkou a alternatívnym pohľadom na to ako Boh uchováva svoje zjavenie v dejinách je, že to je iba skrze bibliu. Tento pohľad sa zvykne nazývať sola scriptura (latinsky jedine písmo, teda písmo je tu na zemi pre kresťana jediná najvyššia autorita). V zásade všetci protestanti, a aj mnohé iné malé kresťanské hnutia sa ho držia. Jeho zástanci často vykladajú bibliu inak ako katolíci a kvôli tomu tvrdia, že katolícka Cirkev je falošná Cirkev.

Ďaľším jadrom sporu býva to, že čo presne znamenajú znaky pravej Cirkvi. Najvýznamnejší spor v tejto oblasti je medzi katolíkmi a pravoslávnymi kresťanmi ohľadom znaku jednoty, nakoľko katolíci do neho zahŕňajú usporiadanie Cirkvi okolo jedného človeka, teda pápeža, zatiaľčo pravoslávni kresťania pápežstvo odmietajú. Treba zdôrazniť, že pravoslávni patriarchovia nie sú pravoslávni pápeži, nakoľko podľa pravoslávnych kresťanov žiaden z nich nemá danú špeciálnu moc od Boha nad celou Cirkvou, sú iba ľudsky uznávaní nad veľkými časťami sveta.

Napokon niektoré okrajové spoločenstvá ako mormóni (ich Cirkev sa volá Cirkev Ježiša Krista posledných dní) odmietajú to, že Cirkev je nezničiteľná, a podľa nich hneď po smrti apoštolov Boh Cirkev na zemi prestal dávať autoritu až kým ju založil druhý krát.

Tieto námietky sú vyvracané v konkrétnych článoch na ktoré je odkázané vyššie ktoré dokazujú katolícku pozíciu. Proti princípu sola scriptura je samostatne k dispozícií ešte článok Princíp „Iba Písmo“ je logicky nefunkčný.